Pezinok na prvom mieste

Program Pezinok na prvom mieste, s ktorým pred Vás predstupujeme, je realistický a realizovateľný. Bez fráz. Je konkrétny a zrozumiteľný. Aby ste mohli kedykoľvek kontrolovať, ako sa ho darí napĺňať. Aby sme po štyroch rokoch mohli pred verejnosť predstúpiť s odpočtom všetkého, čo sa podarilo. Aby ste nám Vy mohli kvalifikovane vystaviť „vysvedčenie".

Niektorí odborníci na politický marketing tvrdia, že volebné programy dnes číta už len málokto. Možno majú pravdu, no my aj tak prichádzame s detailným programom. Prečo? Pretože chceme, aby ste vedeli, čo od nás môžete očakávať. A tiež preto, lebo miesto fráz a prázdnych sľubov si v ňom stanovujeme konkrétne ciele, ktoré chceme naplniť. Niektoré hneď v prvých dňoch a týždňoch. Iné v prvých mesiacoch. O podaktorých vieme, že si budú vyžadovať viac času, či už pre trvanie povoľovacích procesov, potrebnú súčinnosť štátnych orgánov, alebo preto, lebo sú naviazané na externé zdroje financovania.

Prečo Pezinok na prvom mieste?

V prvom rade preto, že pre nás je Pezinok na prvom mieste. Každý kandidát a kandidátka má vlastnú motiváciu, prečo vstupuje do komunálnej politiky. Pre nás je tou motiváciou mesto samotné. Jeho budúcnosť a spokojnosť občanov – pretože tými občanmi a občiankami sme aj my.

My vieme, že mestské zastupiteľstvo nie je parlament. My nepolitikárčime ani neriešime ideologické spory, neposluhujeme straníckym centrálam v Bratislave ani žiadnym skupinkám v pozadí, ale chceme systematicky riešiť lokálne témy od opravy rozbitých ciest, chodníkov, budovania parkovísk až po zvyšovanie kvality životného prostredia v meste. Od intenzívnejšej podpory športu, kultúry a cestovného ruchu až po budovanie imidžu moderného mesta stavajúceho na tradíciách. Od zabezpečenia kvality vzdelávania pre naše deti, sebarealizácie pre dospelých, až po dostupnú starostlivosť o našich seniorov. Od podpory komunitných aktivít po spoluprácu s miestnymi podnikateľmi.

Tak preto. Preto Pezinok na prvom mieste – a spolu s ním sú pre nás na prvom mieste aj Pezinčania a Pezinčanky. Aj keď opakujeme, že Pezinok je na prvom mieste, pre nás nejde o abstraktnú entitu, o aparát mestských inštitúcií a organizácií. My Pezinok vnímame ako živý organizmus, ktorého esenciou sú práve jeho obyvatelia.

Naša vízia

Slovo vízia sa v predvolebnej kampani nadužíva. My vás ušetríme kvetnatých a vo výsledku nič nehovoriacich fráz, pretože kľúčová otázka znie, ako si predstavujeme Pezinok v krátkodobom, strednodobom a napokon aj dlhodobom horizonte a či sa na tejto vízii dokážeme zhodnúť s vami, občanmi a občiankami nášho mesta.

Ako si teda predstavujeme Pezinok?

• Ako zelené a zdravé miesto pre život
• Ako živé, prosperujúce mesto počúvajúce všetkých občanov
• Ako bezpečné mesto ideálne pre rodinu a súdržnú komunitu
• Ako moderné mesto dýchajúce históriou a tradíciami
• Ako lídra a nie ako outsidera

Činy miesto slov

Náš program je plán práce na najbližšie roky. Pre nás to nie je spôsob, ako frázami a sľubmi zaujať vašu pozornosť. Pre nás je to cesta k napĺňaniu našej spoločnej vízie. V tom vidíme jeden z hlavných rozdielov medzi nami a konkurenciou. Zároveň si uvedomujeme zodpovednosť, ktorú na seba preberáme a možnosti, ktoré naše mesto reálne má.

Druhý hlavný rozdiel tkvie v tom, že my sme to už dokázali. Medzi nami nájdete skúsených lídrov a manažérov s obrovskými skúsenosťami z verejnej správy, za ktorými stoja konkrétne a merateľné výsledky. V prospech Pezinka, v prospech Bratislavského samosprávneho kraja, malokarpatského regiónu, ale aj v prospech Slovenska. A tiež medzi nami nájdete kandidátov a kandidátky úspešných vo svojich profesiách, prinášajúcich celkom novú energiu a nové pohľady.

Vieme, že podobné dokumenty ako je náš program, predstavia alebo už predstavili aj iní kandidáti a kandidátky. Pomenovať problémy a definovať výzvy dokáže takmer každý. My však hovoríme o celkom konkrétnych riešeniach, o možnostiach a príležitostiach, ktoré naše mesto má, ale momentálne ich buď necháva nevyužité, alebo ich využíva len v obmedzenej miere. A ponúkame schopnosti a skúsenosti ľudí, ktorí to dokážu zmeniť. Rýchlo a efektívne. Bez ďalšieho zbytočného experimentovania.

Ako čítať náš program

Náš program sme sa rozhodli predstavovať postupne. Po kapitolách. Je to preto, lebo chceme vyvolať vecnú diskusiu o jednotlivých oblastiach a riešeniach, ktoré ponúkame.

V každej kapitole najprv predstavíme našu víziu, potom pripomenieme, čo sme už v danej oblasti spoločne dokázali, charakterizujeme súčasný stav a ponúkneme naše riešenia.

Program považujeme za „živý“ dokument a nebojíme sa ho dopĺňať. Vychádza z našej praxe, preberá niektoré efektívne riešenia z minulosti, inšpiruje sa úspešnými príkladmi z iných miest a obcí. Podnety zbierame po celé štyri roky. Pracovať na jeho znení sme začali pred niekoľkými mesiacmi, keď sme sa začali spájať, aby sme sa spoločne uchádzali o priazeň voličov. Nové impulzy prichádzali s každým novým členom tímu. Konzultovali a konzultujeme ho s odborníkmi, pričom neustále máme na pamäti, že musí zostať realistický a realizovateľný.

Podnety prichádzali a dodnes prichádzajú aj pri početných osobných stretnutiach a komunikácii s vami – Pezinčanmi a Pezinčankami. Sme otvorení ďalšej diskusii.

Naše priority

Našou absolútnou prioritou je čo najčistejšie životné prostredie. Na to však nestačí len kultivovať náš verejný priestor. Musíme preto chrániť ovzdušie, vodu i pôdu. Ide o globálnu tému, no aj na lokálnej úrovni dokážeme dosiahnuť výborné výsledky, treba však postupovať systematicky, využívať moderné vedecké poznatky, byť pripravený a v maximálnej miere využívať externé zdroje financovania.

Jedna z najväčších výziev, ktoré stoja pred našim mestom? Na základe relevantných dát pripraviť také opatrenia, ktoré zadržia vodu v krajine a pomôžu predchádzať negatívnym dopadom stále dlhších období sucha. Zároveň musíme pripraviť krajinu na stále častejšie prívalové dažde tak, aby nespôsobovali materiálne škody. Pre nás nejde o ideologickú otázku, ale o pragmatické hľadanie riešení.

V oblasti životného prostredia však pred nami stojí podstatne viac výziev. Či už ide o naše lesy, vinohradnícku krajinu v extraviláne alebo verejnú zeleň v intraviláne. Či už ide o triedenie odpadov, ich uloženie alebo ďalšie spracovanie.

Na rovinu hovoríme, že kým niektoré opatrenia v tejto oblasti dokážeme realizovať takmer okamžite, iné budú vyžadovať celé roky. Príprava projektu, rokovania so štátnou správou, povoľovacie konania – to všetko obvykle zaberie viac času ako samotná realizácia. Po rokoch stagnácie však treba začať čím skôr. Bez ďalších zbytočných experimentov.

Aj v tejto oblasti treba postupovať systematicky a efektívne. Zasadiť strom alebo vysadiť záhon dokáže hocikto. Skutočná hodnota však vzniká až vtedy, keď táto výsadba prežije, zakorení sa a začne plniť funkciu, pre ktorú bola realizovaná – zadržiavať vodu, tieniť, ochladzovať okolie, skrášľovať verejný priestor. Preto nestačí sledovať len obstarávaciu cenu projektu. Rovnako dôležité sú náklady na starostlivosť v období, kým sa výsadba stane samostatnou a odolnou. Projekt bez tohto výhľadu nie je investícia do zelene mesta, ale je to jednorazový výdavok, ktorý o pár mesiacov zmizne spolu s vyschnutou sadenicou.

Čo sme už dokázali?

Pezinok ako jedno z prvých miest začal už v deväťdesiatych rokoch triediť odpady a edukovať verejnosť v tejto oblasti. V novom tisícročí musel zviesť boj so štátnymi orgánmi, aby len pár stoviek metrov od centra mesta nevyrástla skládka komunálneho odpadu. V tomto boji bol úspešný aj preto, že primátor O. Solga, ale aj poslanci (medzi nimi J. Chynoranský, T. Pitoňák, A. Solga) zaujali jednoznačný postoj. Jeden z nás, T. Pitoňák, v tom čase ako aktivista patril medzi vedúce osobnosti odporu voči skládke.

Realizovali sme (za čias primátora O. Solgu) dosiaľ najväčšiu revitalizáciu zámockého parku, financovanú z externých zdrojov. Upravili mnohé verejné priestranstvá v centre i na sídliskách, osadili fontánky s pitnou vodou, opravili fontánu „prešiarov“ a našli jej dôstojné miesto.

V prístupe k verejnej zeleni, najmä pri posudzovaní zdravotného stavu stromov, sme začali aplikovať moderné vedecké metódy a technológie, čo síce viedlo aj k nepopulárnym, avšak nevyhnutným opatreniam, no zároveň sme zaviedli pravidlo, že za každý vyrúbaný strom musia byť vysadené dva nové.

K starostlivosti o verejnú zeleň sme pristupovali systematicky, zohľadňujúc najnovšie vedecké poznatky. Nepreferovali sme jednu lokalitu (centrum mesta) pred ostatnými. Podporovali sme aktívnych občanov, ktorí si výsadbou skrášľovali bezprostredné okolie a nekládli sme im zbytočné prekážky.

V extraviláne sme pomáhali obnovovať studničky, podporovali výsadbu drevín typických pre vinohradnícku krajinu, pomáhali čistiť kamenicu a udržiavať retenčné kapacity. Mesto na čele s primátorom O. Solgom v minulosti iniciovalo a významne podporovalo brigády zamerané na obnovu a zveľaďovanie vinohradníckej krajiny. Išlo o činnosťi ako sú napr.: čistenie melioračných kanálov, odstraňovanie náletových porastov a drevín, revitalizácia kameníc, ciest, či vodných tokov, výsadba drevín. Dodnes sa ich aktívne zúčastňuje náš člen T. Chvostek.

V poslednom období sme občianskym aktivistom pomohli zastaviť výrub aleje na Suvorovej ulici. S nevôľou však vnímame, že z odbornej otázky sa stalo politikum, pre ktoré rekonštrukcia tejto ulice uviazla na mŕtvom bode.

V júni 2026 sme podporili zapojenie sa do projektu CARES zameraného na zvyšovanie klimatickej odolnosti miest Pezinok a Modra.

Kde je Pezinok dnes?

Pezinok v poslednom období neurobil v praktickej rovine dosť, aby sa adaptoval na zmeny, ktoré vnímame všetci – dlhšie a horúcejšie letá, ubúdanie zrážok, menej vody v krajine... Zrážková voda odteká prirýchlo, pre jej záchyt a ďalšie využitie sa vykonalo v ostatných rokoch len minimum opatrení, často izolovaných. Niektoré kroky, ako kontroverzné „prečistenie“ koryta potoka Cajlok (realizované príslušným štátnym podnikom), sa dajú z tejto perspektívy považovať skôr za kontraproduktívne.

Za pozitívny krok, ktorý všetci podporujeme, považujeme nedávne zapojenie sa do projektu CARES zameraného na zvýšenie klimatickej odolnosti nášho mesta, ktoré by nám mohlo poskytnúť kvalitné dáta a potenciálne aj zvýšiť naše šance na získanie externých zdrojov na väčšie investície v tejto oblasti.

Musíme konštatovať, že Pezinok v poslednom období, aj napriek našej iniciatíve, trestuhodne nevyužíval možnosti využívať slnečnú energiu ako dostupný obnoviteľný zdroj. Súčasné vedenie mesta nereagovalo na možnosti, ktoré sa mestám ako Pezinok v tejto oblasti otvárajú. Stále populárnejšie zelené strechy sú v našom meste ešte stále skôr sci-fi.

Plánovaný výrub aleje na Suvorovovej ulici poukazuje na hlboké nepochopenie či ignorovanie nenahraditeľných funkcií vzrastlých stromov. Celkovo, starostlivosť o zeleň v meste, napriek evidentnej snahe pracovníkov mesta a mestských organizácií, nedosahuje uspokojivú úroveň, pretože vedenie mesta miesto komplexného prístupu sústredí zdroje a kapacity najmä do troch či štyroch ulíc v centre a širšom centre. Verejný priestor na sídliskách pritom vyzerá azda najhoršie za ostatných tridsať rokov.

Pokiaľ ide o odpady, napriek sľubom o rýchlom zavedení množstevného zberu odpadu pre domácnosti, tieto sa zatiaľ nenaplnili a ani poplatky tak nie sú nastavené férovo.

Vybudovanie zberného dvoru zostáva ďalším nenaplneným sľubom súčasného vedenia, a tak sa využíva zberný dvor na Fajgalskej ceste (vybudovaný kedysi ako „dočasné“ riešenie), dnes už nevyhovujúci svojimi parametrami aj otváracími hodinami.

Pri kontajnerových stojiskách na sídliskách ale aj chatových oblastiach pravidelne vznikajú „miniskládky“. Centrum mesta, najmä cez víkendy, je plné neporiadku. Niektoré verejné priestranstvá, najmä v blízkosti námestia, suplujú verejné toalety...

V letných mesiacoch je námestie presýtené ochladzovacími prvkami, ktoré často míňajú vodu bez ohľadu na počasie, no v inej časti mesta akékoľvek tieniace či ochladzujúce prvky absentujú.

Naše riešenia

I. Ochrana vôd, ovzdušia a pôdy

Mestské lesy, verejnú zeleň a celkovo verejný priestor začneme systematicky spravovať tak, aby v čo najväčšej miere prispievali k zadržiavaniu vody, k ochrane biodiverzity a zároveň prispievali k prevencii pred extrémnymi prejavmi počasia a ich dôsledkami, ako sú ničivé prívalové dažde či dlhotrvajúce suchá.

Bezodkladne začneme realizovať menšie vodozádržné opatrenia vo vlastnej réžii, ako je zvádzanie a využívanie dažďovej vody zo striech budov v majetku mesta, budovanie retenčných nádrží a pod. Zvlášť rozumne budeme hospodáriť s pitnou vodou a dôsledne budeme chrániť jej zdroje.

Na základe získaných dát začneme realizovať vodozádržné opatrenia v mestských lesoch a vo vinohradoch, pričom budeme preferovať prírode blízke riešenia.

V spolupráci s odbornými inštitúciami a štátnymi orgánmi začneme hľadať riešenia ako vrátiť vodu do krajiny a napraviť následky niektorých opatrení (napr. regulácia potoka Cajlok) realizovaných v minulosti na základe vtedajších potrieb a poznatkov, ktoré však z dnešnej perspektívy prinášajú viac negatívnych ako pozitívnych efektov.

Pri plánovaní a realizácií nových parkovacích plôch (tam, kde je to možné) prednostne aplikujeme riešenia zadržiavajúce vodu, vrátane budovania retenčných kapacít.

Dosiahneme, že mesto bude poskytovať kvalifikované poradenstvo fyzickým a právnickým osobám, ktoré sa rozhodnú realizovať obdobné riešenia na nehnuteľnostiach v ich majetku.

Podnikneme všetky potrebné kroky, aby v Pezinku nepribudla nová ekologická záťaž, či už v dôsledku banskej činnosti alebo nakladania s odpadmi.

Zabezpečíme dôslednejšiu kontrolu kvality ovzdušia v meste (a jeho jednotlivých častiach) a na dennej báze budeme informovať verejnosť.

Nebudeme tolerovať znečisťovanie ovzdušia pri nelegálnom nakladaní s odpadmi (napr. pri opaľovaní izolácií z el. káblov a pod.).

Najmä v lesoch budeme dôkladnejšie dbať na účinné opatrenia, aby nedochádzalo k erózii pôdy (napr. v dôsledku ťažby a prevádzkovania ťažkej techniky).

Pri prevádzkach znečisťujúcich životné prostredie budeme dôsledne chrániť verejný záujem a pri existujúcich envirozáťažiach vyvinieme účinný tlak na ich elimináciu a budeme spolupracovať na ich odstraňovaní.

II. Verejný priestor a verejná zeleň

V starostlivosti o verejnú zeleň nebudeme robiť rozdiely medzi centrom mesta a ďalšími časťami, pretože aj obyvatelia sídlisk a jednotlivých častí nášho mesta si zaslúžia kvalitný verejný priestor a kvalitne udržiavanú verejnú zeleň, ktorá bude plniť nielen estetické ale aj ďalšie významné funkcie.

Dôsledne budeme chrániť vzrastlé stromy a budeme preferovať ich „liečenie“ a ochranu pred výrubom. Výrub považujeme za posledné riešenie, keď iné už nie sú možné.

Zavedieme pozíciu mestského arboristu, ktorý odborne dohliadne na starostlivosť o mestskú zeleň, na novú výsadbu a zároveň bude poskytovať bezplatné odborné poradenstvo občanom dobrovoľne sa starajúcim o verejnú zeleň.

V meste budeme vysádzať odolné druhy stromov s potenciálom rýchlejšieho rastu a zároveň také, aby nepredstavovali zvýšenú záťaž pre alergikov.

Druhovú skladbu novo vysádzanej verejnej zelene prispôsobíme najnovším odborným poznatkom tak, aby nielen plnila svoje funkcie, ale zároveň neúmerne nezvyšovala náklady na jej údržbu. Za dôležité považujeme aj utváranie vhodných životných podmienok pre užitočný hmyz všade tam, kde je to žiaduce a možné.

Pri určovaní plánu kosenia začneme zohľadňovať čoraz častejší výskyt období bez zrážok počas letných mesiacov a v tomto období obmedzíme kosenie na minimum. Naopak, všade tam, kde to bude nevyhnutné, zavedieme režim polievania zelene s využitím zachytenej dažďovej vody.

Na sídliskách, v miestach s najväčším pohybom osôb, vytvoríme počas letných mesiacov tzv. ochladzovacie miesta, kde si občania budú môcť oddýchnuť v tieni a osviežiť sa pitnou vodou.

V prípade extrémnych horúčav operatívne zriadime tzv. ochladzovacie miesta s prístupom k pitnej vode aj vo verejných budovách, prípadne do mapy takýchto ochladzovacích miest zaradíme aj súkromné prevádzky ochotné participovať na tomto riešení.

Pri zimnej údržbe budeme postupovať systematicky tak, aby ani náhla zmena počasia a snehové prehánky nadmerne neskomplikovali dopravu v meste a aby chodníky boli vždy už od skorých ranných hodín bezpečné pre chodcov.

Doplníme mestský mobiliár o lavičky predovšetkým tam, kde si občania – najmä seniori – potrebujú oddýchnuť (napríklad cestou z námestia na polikliniku či cintorín) a postaráme sa o ich čistotu a pravidelnú údržbu.

Prehodnotíme systém fungovania verejných toaliet, najmä s ohľadom na ich dostupnosť, a zvážime možnosť obnoviť prevádzku jestvujúcich toaliet v tzv. predparku a prípadne aj vybudovania nových v centre mesta.

Do verejného priestoru skúsime „vrátiť“ výtvarné diela, na verejných priestranstvách poskytneme priestor na realizáciu najmä mladým a začínajúcim umelcom a umelkyniam.

III. Lesy, vinohrady a polia

Pre odbornú i laickú verejnosť otvoríme diskusiu o ďalšom využívaní mestských lesov. Jej závery aplikujeme do praxe a prijmeme rozhodnutie, či bude mestské lesy naďalej obhospodarovať externá spoločnosť, alebo konštituujeme na tento účel vlastné (mestské) kapacity.

V mestských lesoch výrazne doplníme mobiliár (najmä lavičky, odpadkové koše) tak, aby sa zvýraznila ich rekreačná funkcia a aby sme poskytli vyšší komfort všetkým návštevníkom.

Iniciujeme vznik a budeme riadiť činnosť pracovnej skupiny zloženej zo zástupcov mesta, správcu mestských lesov, urbariátu, vinohradníckych združení, poľovníckej samosprávy a odbornej verejnosti zameranú na prevenciu škôd spôsobovaných zverou a prenikania voľne žijúcej zveri do intravilánu mesta (najmä na sídliská).

Budeme koordinovať a podporovať – aj finančne a materiálne – ďalší výskum a revitalizáciu vinohradníckej krajiny, ktorá je typická pre Pezinok po stáročia. Vinohrady ochránime pred premenou na stavebné parcely.

Vyvinieme iniciatívu smerom k štátnej správe, aby sa nám spoločne podarilo riešiť problematiku tzv. pustákov, teda opustených a spustnutých vinohradov, ktoré predstavujú zdroj šírenia nebezpečnej a nevyliečiteľnej nákazy zlatého žltnutia viniča a zároveň takmer celoročne poskytujú útočisko pre zver spôsobujúcu značné škody v obrábaných vinohradoch.

Budeme pokračovať v obnove a údržbe účelových komunikácií vo vinohradoch, cielenou edukáciou (najmä osadením informačných tabúľ a opakovanými informačnými kampaňami) zvýšime bezpečnosť pri ich používaní širokou verejnosťou.

Na mestských pozemkoch v extraviláne budeme realizovať ďalšiu výsadbu stromov, budeme koordinovať a podporíme občianske iniciatívy, ktoré sa tejto činnosti už venujú.

Osadíme nové dopravné značenie na miestach, kde najčastejšie prichádza ku kolíziám motorových vozidiel so zverou a drobnými živočíchmi. V tejto súvislosti poskytneme súčinnosť a podporu dobrovoľníckym iniciatívam, ktoré sa podieľajú na ochrane drobných živočíchov.

IV. Odpady a ďalšie záťaže

Vybudujeme a verejnosti sprístupníme riadny zberný dvor.

Zavedieme férovejší, množstevný zber odpadu, aby ten, kto vyprodukuje menej odpadu a viac triedi, platil menej. Budeme intenzívnejšie propagovať benefity separácie odpadu a zodpovedného prístupu k odpadom.

Budeme pokračovať v osádzaní tzv. polozapustených kontajnerov. Tam, kde to nie je možné, postupne modernizujeme kontajnerové stojiská. Skvalitníme ich pravidelnú údržbu a čistenie.

Budeme systematicky bojovať proti čiernym skládkam, bezodkladne ich likvidovať a non-stop monitorovať problematické lokality.

Odvoz odpadu z lokality Glejovka zavedieme na týždennej báze, rozšírime monitorovanie lokality s cieľom predchádzať nelegálnemu nakladaniu s odpadmi.

Podporíme všetky zmysluplné občianske iniciatívy zamerané na cirkulárnu ekonomiku, poskytneme im priestory a možnosti propagácie.

Triedenie odpadu zavedieme aj počas kultúrnych a športových podujatí, znížime objem odpadu produkovaného počas Vinobrania, Keramických trhov a ďalších podujatí, napríklad aj zálohovaním pohárov.

Pri postupnej obmene mestského mobiliáru budeme preferovať také odpadkové koše, ktoré popri estetických kvalitách budú umožňovať separáciu odpadu: minimálne papieru, plastu a netriedenej zložky.

Postupne budeme realizovať také systémové opatrenia, ktoré znížia rušivé vplyvy vizuálneho smogu a tiež svetelného smogu. Pre dosiahnutie cieľov v tejto oblasti začneme intenzívne komunikovať so súkromnými subjektmi.

Čo sme už dokázali?

Pezinok do roku 2018 kontinuálne skvalitňoval služby občanom v oblastiach sociálnej starostlivosti a zdravotnej starostlivosti.

V oblasti sociálnej starostlivosti sa mesto snažilo rovnomerne zohľadňovať špecifické potreby jednotlivých skupín obyvateľstva (deti, mládež, seniori, osoby so zdravotným postihnutím, osoby ohrozené sociálnym vylúčením, atď.) a zvyšovať svoje kapacity, pričom zďaleka sa nemohlo uchádzať o externé zdroje financovania v takej miere, v akej je to možné v súčasnosti.

Okrem toho, že Pezinok za primátora O. Solgu (za aktívnej participácie poslancov J. Chynoranského, T. Pitoňáka, A. Solgu a ďalších) masívne investoval do modernizácie školských a predškolských zariadení, dokázal adaptovať aj priestory pre komunitné centrá a podporoval ich činnosť.

Pezinok zriadil Zariadenie opatrovateľskej služby (ZOS) na Komenského ulici, od roku 2016 ponúka aj služby denného stacionáru. Už pred rokom 2018 bola spracovaná štúdia rozširovania kapacít ZOS, ale keďže nasledujúcim vedením mesta nebola riadne odkomunikovaná s obyvateľmi, neboli zohľadnené ich pripomienky, tí voči nej vyjadrili výhrady v petícii, zámer sa zbytočne skomplikoval, až kým neprišlo v roku 2024 k zastaveniu stavebného konania.

Mesto tiež neustále zvyšovalo rozsah terénnej opatrovateľskej služby, vybudovalo kapacity na rozvoz stravy seniorom. Ponúkalo asistenciu pri riešení rôznych životných situácií.

Na Bratislavskej ulici bola zriadená Noclaháreň pre osoby, ktoré sa ocitli v ťažkej životnej situácii.

Zlatým štandardnom sa stalo, že nielen vedenie mesta, ale aj pracovníci a pracovníčky MsÚ pristupovali empaticky k seniorom a najzraniteľnejším sociálnym skupinám.

Pre zachovanie a zvyšovanie dostupnosti zdravotnej starostlivosti bolo kľúčové, že bývalý primátor Solga dokázal do majetku mesta získať polikliniku a následne ju rekonštruovať, využívajúc pri tom najmä vlastné prostriedky mesta a vtedy aj výťažok z plateného parkovania v centre. Vedenie polikliniky dokázalo zabezpečiť vysokú obsadenosť ambulancií, a to aj lekármi – špecialistami, ktorých aktívne vyhľadávalo a oslovovalo, čím Pezinok patril v rozsahu poskytovaných služieb medzi lídrov spomedzi porovnateľných sídel. Ďalšie kapacity pre služby v zdravotníctve poskytlo mesto v tzv. malej poliklinike na Kollárovej ul.

Napriek nezmyselnému odporu časti vtedajšieho zastupiteľstva sa podarilo presadiť umiestnenie dialyzačného centra do mestskej budovy na M. R. Štefánika, kde poskytuje svoje služby k spokojnosti klientov až dodnes.

Primátor Solga dokázal v minulosti úspešne rokovať aj s poskytovateľmi pohotovostnej lekárskej služby a tiež s prevádzkovateľmi rýchlej zdravotnej pomoci o zriaďovaní nových stanovíšť v našom meste.

Mesto dokázalo budovať nájomné byty, tzv. sociálne byty, stabilizačné byty pre nedostatkové profesie. A to všetko pri podstatne nižšom daňovom zaťažení občanov a pri výrazne limitovaných možnostiach uchádzať sa o prostriedky z fondov EÚ. Spomeňme v tejto súvislosti bytovky na Zumberskej ulici, na Muškáte, či nadstavbu na ul. Za hradbami.

Postupne sa začala tzv. debarierizácia verejných budov a priestranstiev. Osadené boli výťahy vo viacerých mestských budovách (mestský úrad, kultúrne centrum), plošiny, pri rekonštrukcii komunikácií a chodníkov sa prihliadalo na špecifické potreby osôb s pohybovým postihnutím a zrakovým postihnutím.

Priamo v priestoroch polikliniky bola zriadená kancelária poskytujúca odbornú poradenskú službu pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá poskytovala bezplatné poradenstvo nielen pri vybavovaní administratívnych úkonov.

Aktívni seniori a seniorky dostali príležitosť vzdelávať sa a spolupracovať v rámci Akadémie tretieho veku.

Vďaka spolupráci s Armádou spásy sa podarilo zásadne zlepšiť prácu s obyvateľmi rómskej komunity v Glejovke, v lokalite bolo touto organizáciou vybudované komunitné centrum venujúce sa terénnej práci.

Spolupráca so štátnymi inštitúciami, organizáciami v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja, s mimovládnymi organizáciami, ako aj jednotlivcami bola na dobrej úrovni a prispievala k dosahovaniu dlhodobo dobrých výsledkov v sociálnej oblasti.

Kde je Pezinok dnes?

Mesto stagnuje aj v tejto oblasti. Súčasné vedenie mesta si toho musí byť vedomé, keďže viaceré problémy sú vymenované aj dokumente Plán hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja (PHRSR) a ďalšie, ako napríklad starnutie populácie, sa objavuje aj v rétorike vedenia mesta.

Za trestuhodnú považujeme neschopnosť súčasného vedenia mesta pripraviť kvalitný projekt a získať prostriedky na rekonštrukciu alebo vybudovanie nového zariadenia opatrovateľskej starostlivosti, resp. zariadenia pre seniorov, z prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti. Získať milióny na tento účel sa podarilo susednej Modre ale aj takým sídlam ako sú Vráble. Pezinské seniorky a seniori (a ich rodiny) sú tak nútené hľadať voľné kapacity už nielen v Bratislavskom kraji, ale často až na strednom Slovensku, a to je neakceptovateľný stav!

Rovnako sa nevyužívajú možnosti budovať tzv. stabilizačné byty pre nedostatkové profesie. Pezinok nerobí viditeľné kroky, aby využil možnosti spolupráce s Agentúrou štátom podporovaného nájomného bývania, ktorá by do Pezinka priniesla prácu a rozšírila ponuku nájomného bývania.

Obyvatelia mestských bytoviek na Zumberskej a Muškátovej ulici čoraz intenzívnejšie pociťujú znížený komfort bývania, poukazujú na kolísavú kvalitu údržby spoločných priestorov a okolia, viacerí občania s pridelenými bytmi s tzv. sociálnou podporou pri osobných rozhovoroch opakujú obavy, či aj do budúcnosti budú spĺňať podmienky, aby neprišli o strechu nad hlavou.

Pokiaľ ide o Centrum sociálnych služieb (CSS) na Hrnčiarskej ulici, mesto zavedením regulácie parkovania skomplikovalo situáciu tamojším zamestnancom, klientom a návštevám.

Na dobrej úrovni je terénna sociálna práca, čo je však zásluha predovšetkým konkrétnych terénnych pracovníkov a pracovníčok, ktorým treba do budúcnosti utvárať optimálne podmienky.

Rovnako pozitívne hodnotíme preventívne opatrenia zamerané predovšetkým na deti a mládež.

Najmä seniori vysoko hodnotia kvality Akadémie tretieho veku, ktorá si udržiava vysoký štandard.

Mesto tiež prevádzkuje Sociálnu taxi službu, no o jej existencii a podmienkach využívania nie je verejnosť adekvátne informovaná.

Krátko pred voľbami 2026 mesto v spolupráci s partnermi zorganizovali podujatie zamerané na prevenciu v tzv. predparku zámockého parku. Mesto tiež propaguje darcovstvo krvi.

Naše riešenia

I. Starostlivosť o seniorov

Po verejnom prerokovaní s občanmi buď zvýšime kapacity súčasného Zariadenia opatrovateľskej služby, alebo podnikneme kroky (vrátane zabezpečenia externých zdrojov financovania) vedúce k vybudovaniu nového Zariadenia opatrovateľskej služby.

Podnikneme postupné kroky k vybudovaniu mestského Zariadenia pre seniorov, ako dlhodobého riešenia pre seniorov s cieľom vytvoriť stabilné prostredie, ktoré umožní čo najlepšie možnosti sebarealizácie, sociálnej inklúzie a kontaktu s rodinou.

Zvýšime kapacity, personálne aj materiálne zabezpečenie terénnej opatrovateľskej služby. Zlepšíme finančné ohodnotenie a pracovné podmienky personálu, ale budeme tiež klásť dôraz na kvalitu poskytovaných služieb.

Vytvoríme Radu seniorov Mesta Pezinok ako iniciatívny a poradný orgán, ktorý zapojíme do prípravy a tvorby mestských politík a do rozhodovacích procesov.

Intenzívnejšie budeme podporovať organizácie združujúce aktívnych seniorov a seniorky, a to najmä poskytovaním priestorov, finančnou a materiálnou pomocou ich aktivít, verejnou prezentáciou ich činnosti, ale aj podporou regionálnych a cezhraničných vzťahov s partnerskými organizáciami.

Rozšírime ponuku a zameranie Akadémie tretieho veku (napr. o odbor zameraný na prácu s modernými technológiami, mediálne štúdiá a prevenciu pre tzv. kyberkriminalitou).

II. Starostlivosť o mládež

Budeme pokračovať a ešte zintenzívnime preventívne aktivity zamerané primárne na mládež. Zároveň však aktívnym mladým ľuďom poskytneme nové možnosti sebarealizácie, a to aj v spolupráci s mestskými inštitúciami ako Kultúrne centrum či Centrum voľného času.

Postupne rozšírime kapacity a kvalitu mestských športovísk voľné prístupných širokej verejnosti, najmä mládeži, systematicky budeme rozvíjať koncept ponuky športu pre všetkých.

Školám v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta poskytneme maximálnu súčinnosť a budeme koordinovať ich úsilie predchádzať negatívnym javom ako je šikana, kyberšikana, konzumácia alkoholu a návykových látok, hazardné hry a pod.

Školám a materským školám tiež poskytneme aj materiálnu pomoc a súčinnosť pri zabezpečovaní bezpečného prostredia na školách a v priestoroch škôl. Pravidelne budeme zbierať a vyhodnocovať reporty z jednotlivých škôl s cieľom zachytiť prípadné negatívne trendy a predchádzať ich následkom.

Pracovníčkam a pracovníkom školských zariadení zabezpečíme pravidelné odborné preškolenie zamerané na zvládanie krízových situácií a potenciálnych bezpečnostných hrozieb na školách.

Zvýšime prestíž Študentského parlamentu a jeho zapojenie tvorby do mestských politík, rovnako ako jeho zapojenie do rozhodovacích procesov.

III. Starostlivosť o osoby so špeciálnymi potrebami

Budeme systematicky pokračovať v debarierizácii verejných budov a verejných priestranstiev, pričom jednotlivé práce budeme konzultovať priamo s organizáciami združujúcimi osoby so zdravotným postihnutím.

Zvýšime kvalitu a rozsah poradenských služieb, jej dostupnosť prispôsobíme potrebám a možnostiam osôb so zdravotným znevýhodnením.

Poskytneme novú tzv. terénnu odľahčovaciu službu ako flexibilnú výpomoc pre rodiny osôb som špeciálnymi potrebami (napr. rodiny osôb s poruchami autistického spektra).

Zintenzívnime spoluprácu s Bratislavským samosprávnym krajom a štátnymi inštitúciami pri zabezpečovaní adekvátnych služieb pre širokú skupinu osôb, do ktorej spadajú osoby s telesnými znevýhodneniami, chronickými chorobami, zmyslovými poruchami, neurovývinovými poruchami, mentálnymi a intelektovými znevýhodneniami, s duševnými a psychickými poruchami či závislosťou od medicínskych technológií.

Na základe relevantných dát a v nadväznosti na možnosti získať externé zdroje financovania zvážime vybudovanie nového špecializovaného zariadenia pre osoby so špeciálnymi potrebami.

V. Starostlivosť o občanov v núdzi a o osoby ohrozené sociálnym vylúčením

Mestskú Noclaháreň, kam chodia prespávať ľudia bez domova, transformujeme na Útulok pre ľudí bez domov tak, aby bola zabezpečená intenzívnejšia práca s týmito osobami s cieľom predchádzať protispoločenským konaniam týchto osôb a opäť integrovať tieto osoby do spoločnosti.

Budeme pokračovať v projekte Miestnych občianskych a preventívnych služieb (MOaPS), zintenzívnime spoluprácu mestského úradu a mestskej polície s MOaPS v oblasti prevencie, dohľadu nad verejným poriadkom a komunitnej spolupráce.

V lokalite Glejovka zintenzívnime prácu s mládežou v záujme efektívnej prevencie protispoločenských konaní.

VI. Zdravotná starostlivosť

Zachováme vysoký rozsah lekárskych špecializácií na mestskej poliklinike, v prípade „nedostatkových“ lekárskych špecializácií pre nových poskytovateľov zdravotnej starostlivosti adaptujeme aj ďalšie priestory v majetku mesta.

Mesto zakúpi a strategicky rozmiestni ďalšie automatické externé defibrilátory a zaškolí záujemcov z radov pracovníkov mestského úradu a mestských organizácií na ich používanie. Širokú verejnosť bude periodicky informovať o ich rozmiestnení a spôsobe použitia.

Mesto bude pokračovať v organizovaní podujatí zameraných na prevenciu chorôb, zdravotnícku osvetu a propagáciu zdravého životného štýlu.

VII. Komunita a spolupráca

Mesto zriadi nové komunitné centrum v jednej z tzv. výmenničiek na sídlisku Sever, zváži zriadenie komunitnej záhrady v bezprostrednom susedstve komunitného centra.

Súčasné komunitné centrá dostanú potrebnú podporu, aby mohli zintenzívniť svoju činnosť a zamerať ju na čo najširší okruh záujemcov a záujemkýň s cieľom integrovať čo najviac osôb rôznych vekových skupín s rozličnými záujmami.

Zintenzívnime spoluprácu s Bratislavským samosprávnym krajom a organizáciami v jeho pôsobnosti ako je Centrum sociálnych služieb (CSS) Pezinok – Pod Karpatmi a Domov sociálnych služieb (DSS) Hestia v záujme zabezpečovať dostupnú a kvalitnú starostlivosť pre čo najširší okruh klientov.

Prehĺbime spoluprácu mesta a mestských organizácií s ďalšími organizáciami pôsobiacimi v oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb, ako aj s aktívnymi jednotlivcami, poskytne im priestory, podporu a súčinnosť.

Pravidelnému prijímaniu jubilantov a jubilantiek prinavrátime dôstojnosť, ktorá od roku 2018 kolísa.

Čo sme už dokázali?

Pezinok je mesto, ktoré v minulosti žilo športom. Najmä mužský basketbal ho preslávil aj v zahraničí. Bol to však úspech založený na súkromných financiách. Keď ich prílev ustal, Pezinok sa náhle vytratil z ligovej mapy. Mesto Pezinok pritom v roku 2010 poskytlo mimoriadnu finančnú „injekciu“ basketbalovému klubu, ktorý sa napriek tomu o pár týždňov neskôr odhlásil z najvyššej súťaže. Aj táto skúsenosť ukazuje, že prostriedky z verejných zdrojov by mali smerovať predovšetkým do podpory športujúcej mládeže a do rozvoja tzv. športu pre všetkých, kým profesionálny a poloprofesionálny šport treba podporovať skôr rozvojom a budovaním infraštruktúry (v majetku mesta).

V roku 2010 sa podarilo zaviesť transparentný systém grantovej podpory športových klubov, ktorý viaže podporu najmä na šírku členskej základne a prácu s mládežou. Od začiatku sa v rámci neho prerozdeľovala suma 100-tisíc eur, ktorá však za 16 rokov narástla len na súčasných 150-tisíc eur, čo je nárast, ktorý ani len nezohľadňuje infláciu.

Športové kluby pôsobiace na športoviskách patriacich mestu boli podporované aj formou zvýhodnených nájmov, či dokonca len symbolických súm za nájomné.

Za primátora Solgu mesto rekonštruovalo krytú plaváreň, mestské kúpalisko, obnovilo vnútorné priestory na štadióne na Komenského ulici, strechu na grinavskom štadióne, investovalo do cajlanského štadióna, do areálu v Kameňolome, ktorý otvorilo širokej verejnosti (o. i. aj na kultúrne podujatia), postupne rekonštruovalo školské športoviská a športové haly,

Mesto aktívne rokovalo so súkromným investorom a utvorilo mu podmienky (najmä výhodný nájom mestských pozemkov) na vybudovanie krytej ľadovej plochy – zimného štadióna slúžiaceho širokej verejnosti.

V meste v uvedenom období, okrem zimného štadióna, vyrástli aj ďalšie súkromné športoviská, vrátane tenisovej haly, judo haly, haly na squash, ihriska na petanque, bowlingových dráh, krytej strelnice, otvorenej strelnice. Rozvíjal sa jazdecký areál na Rozálke, vznikol ďalší na Stupoch.

Mesto sa za primátora Solgu opakovane, no, žiaľ, nakoniec márne, snažilo získať do svojho majetku športovú halu na Komenského ulici, patriacu BSK. Takisto aktívne rokovalo s ďalšími záujemcami o vybudovanie novej športovej haly.

Podarilo sa projektovo pripraviť a získať financie z externých zdrojov na vybudovanie obľúbeného cyklochodníka z Pezinka do Limbachu, ktorý dodnes zostáva jediným skutočných cyklochodníkom spájajúcim naše mesto s okolitými obcami.

Kde je Pezinok dnes?

Občania presne nevedia, akú presnú sumu každý rok vyčlení Pezinok na šport, pretože sa dlhodobo nevyčísľuje tzv. skrytá podpora, ktorú niektoré kluby požívajú napr. vo forme zvýhodnených nájmov, rekonštrukcií športovísk z verejných zdrojov a pod. Presné dáta a analytika sú pritom nevyhnutným podkladom pre tvorbu kvalifikovaných rozhodnutí a pre občanov sú nevyhnutným predpokladom, aby sa mohli podieľať na verejnej kontrole.

Priamo športovým klubom v roku 2026 mesto formou grantov rozdeľuje len 150-tisíc eur, čo je suma, ktorá vzhľadom na vysoký počet žiadateľov (v jednotlivých rokoch spravidla osciluje okolo 40 subjektov) a infláciu nedosahuje ani úroveň spred pätnástich rokov. Mesto má pritom oveľa vyššie príjmy ako v roku 2011, vyberá od občanov oveľa vyššie dane.

Pokiaľ ide o športovú infraštruktúru, tá je v historicky najhoršom stave. Zvlášť športový areál na Komenského ulici, ktorý spravuje Mestský podnik služieb, je obrazom nezáujmu súčasného vedenia mesta. Lepšie na tom nie je ani futbalové ihrisko na Komenského ulici. Mesto pritom mohlo na tieto projekty čerpať financie z externých zdrojov, no neprejavilo dostatok záujmu a úsilia.

Mesto trestuhodne zahodilo príležitosť stať sa jedným z tréningových centier pre minuloročné UEFA Majstrovstvá Európy futbalistov do 21 rokov – Euro U-21. Napríklad susedná Modra hostila nemeckú reprezentáciu a okrem propagácie futbalu zinkasovala značné prostriedky na revitalizáciu futbalového štadióna.

Súčasné vedenie mesta miesto koncepčnej práce, systematickej spolupráce so štátnymi orgánmi a športovými zväzmi, sporadicky predvádza také bizarnosti ako bombastické ohlásenie memoranda so Slovenským zväzom biatlonu o vybudovaní kapacít pre letný biatlon – teda pre šport, ktorý v našom meste nemá tradíciu ani členskú základňu – na Pezinskej Babe.

Pozitívne hodnotíme vybudovanie ihriska na Fándlyho ulici. Lenže to dokážu dnes už takmer na každej dedine. Z Fondu na podporu športu dnes budujú v podstatne menších sídlach, vrátane dedín, moderné športové haly, kým v Pezinku naďalej zúfalo nepostačujú kapacity športových hál.

Súčasné vedenie mesta ukázalo nepripravenosť budovať športovú infraštruktúru aj v júni 2026, keď Mestské zastupiteľstvo uznesením vyzvalo Vládu Slovenskej republiky, aby zmenila svoje uznesenie, na základe ktorého mali do Pezinka smerovať prostriedky na vybudovanie zimného štadióna tak, aby prostriedky mohli poslúžiť na budovanie multifunkčnej haly. Primátor nevedel odpovedať ani len na otázku, kde by ju Mesto Pezinok mohlo vybudovať...

Zvláštnou kapitolou je pezinské kúpalisko. Napriek značným investíciám a snahe pracovníkov Mestského podniku služieb, dnes len ťažko dokáže naplniť očakávania verejnosti. Vedenie mesta nebolo v ostatných rokoch schopné prijať strategické rozhodnutie, či bude naše mesto ďalej investovať prostriedky do súčasného kúpaliska, alebo zváži vybudovanie nového kúpaliska.

Pokiaľ ide o tzv. šport pre všetkých, ten sa rozvíja viac-menej živelne. Mesto len v minimálnej miere dokáže propagovať možnosti, ktoré Pezinok ponúka v odvetviach turistiky, cykloturistiky, zimných športov a viacerých ďalších odvetví. Mesto robí len málo pre udržiavanie a rozvoj potrebnej infraštruktúry.

Hoci súčasné vedenie deklarovalo vybudovanie cyklochodníka do Viničného ako jednu z priorít, dodnes sa nepristúpilo k realizácii a Pezinčania tak môžu len sledovať, ako sa za posledné roky podarilo spojiť napríklad susednú Modru so Šenkvicami a ako inde napreduje budovanie tohto druhú športovej (a zároveň aj dopravnej) infraštruktúry.

V rovine nesplnených predvolebných sľubov zostáva aj oddychová zóna vedúca popri potoku Cajlok a poskytujúca bezpečnú infraštruktúru pre cyklistiku, in-line korčuľovanie a obdobné aktivity.

Hanebnou kapitolou sú nedávne právne kroky Mesta Pezinok voči jednému z etablovaných športových klubov.

Oceňujeme vznik Siene slávy pezinského športu, ale za absolútne nedôstojné a nevhodné považujeme jej umiestnenie, skryté v kúte na poschodí kultúrneho centra. Takýto spôsob prezentácie je nevhodný a zároveň nehodný významu ocenených športových osobností.

Oceňujeme zriadenie pozície špecialistu pre rozvoj športu a jej obsadenie skúseným športovým činovníkom. S touto pozíciou by sa však mali spájať oveľa silnejšie kompetencie tak, aby mohol konať aj proaktívne, mal podporu vedenia mesta a skutočne sa tak mohol podieľať na systematickom rozvoji športu v našom meste.

Obrovský (no dosiaľ naplno nevyužitý) potenciál nášho mesta v tejto oblasti dokazujú aj populárne podujatia s celoslovenským presahom, ktoré sa však nedostatočne spájajú s propagáciou nášho mesta, hoci mesto na nich spravidla participuje ako partner alebo spoluorganizátor.

Naše riešenia

I. Budovanie a rozvoj športovej infraštruktúry

Modernizujeme mestský športový areál na Komenského ulici z externých zdrojov. V prvej fáze, aj z vlastných zdrojov, odstránime nebezpečné oplotenie hlavného ihriska, zrenovujeme malé ihrisko s umelou trávou a vybudujeme riadnu hraciu plochu s umelou trávou.

Zabezpečíme potrebné investície do futbalového štadióna na Cajle, rovnako ako do ihriska v Grinave. V nadväznosti na skvalitnenie infraštruktúry iniciujeme v súčinnosti so Slovenským futbalovým zväzom a Bratislavským futbalovým zväzom v Pezinku zriadenie Útvaru talentovanej mládeže.

Podnikneme kroky, v súčinnosti s Vládou Slovenskej republiky, k vybudovaniu novej multifunkčnej športovej haly, využiteľnej aj na kultúrne či spoločenské podujatia.

So širokou verejnosťou prerokujeme možnosti vybudovania nového mestského kúpaliska a prijmeme strategické rozhodnutie, či Mesto Pezinok v nasledujúcom období pripraví projektovú dokumentáciu a bude sa uchádzať o financie z externých zdrojov, alebo či bude pokračovať v investíciách a prevádzkovaní súčasného kúpaliska.

Podnikneme konkrétne kroky k vybudovaniu moderného športoviska určeného primárne pre atletické disciplíny, zahŕňajúceho aj plnohodnotný bežecký ovál. V prípade získania financií z externých zdrojov prikročíme k budovaniu tohto športoviska.

Zriadime športovú triedu (na jednej z mestských základných škôl) v záujme zlepšenia podmienok pre talentovaných mladých športovcov a športovkyne.

Vytvoríme jednotnú evidenciu mestských a školských športovísk: vlastník, správca, technický stav, kapacita, obsadenosť, náklady, príjmy a plánované investície. Netreba centralizovať správu ani peniaze; potrebujeme centralizovať informácie.

Na základe získaných údajov pripravíme plán údržby športovej infraštruktúry. Ku každému mestskému športovisku vznikne viacročný plán preventívnej údržby, opráv a obnovy. V rozpočte bude údržba športovej infraštruktúry konsolidovane sledovaná tak, aby bolo každý rok možné povedať, koľko mesto vložilo do zachovania existujúceho majetku. Cieľom je predchádzať „dlhom“ na údržbe a následne situácii, keď sa zanedbanie relatívne malej priebežnej opravy zmení na veľkú rekonštrukciu.

Ekonomiku športovísk budeme viesť transparentne. Pri významných zariadeniach (plaváreň, kúpalisko, štadióny, haly a väčšie školské areály) bude mesto sledovať minimálne prevádzkové náklady, príjmy, návštevnosť alebo počet využitých hodín a investičné náklady. Verejná služba nemusí byť zisková. Mesto však má vedieť, koľko stojí a čo za tieto peniaze poskytuje. A majú to vedieť aj občania.

II. Podpora organizovaného športu

Zachováme dotačný systém, ale doplníme ho dlhodobým rámcom a merateľnými kritériami. Pri hodnotení podpory budeme sledovať nielen priame dotácie, ale podľa dostupnosti údajov aj významnú nepriamu podporu – napríklad zvýhodnené nájmy alebo využívanie mestského majetku. Cieľom je, aby kluby dopredu poznali princípy, podľa ktorých mesto šport podporuje.

Do grantovej schémy pre šport nasmerujeme minimálne o 50-tisíc eur viac ako v roku 2026, teda dovedna 200-tisíc. V ďalších rokoch budeme pri stanovovaní tejto sumy prihliadať na infláciu. Akékoľvek prípadné zmeny v pravidlách nastavíme tak, aby žiadny klub po zmene pravidiel (pri zachovaní ostatných podmienok) nedostal menej prostriedkov ako v roku pred zmenou.

Odstránime zbytočnú byrokratickú záťaž pri podávaní žiadostí o dotáciu, v prípade potreby zabezpečíme súčinnosť pracovníkov mesta pri príprave a podávaní žiadostí. Cieľom je, aby na priamu podporu činnosti klubov plynulo smerovalo viac prostriedkov a aby sa najmä tie športové kluby, ktoré systematicky pracujú s deťmi a mládežou, dočkali výraznejšej podpory od mesta.

Pezinok bude naďalej spolupracovať s organizátormi významných športových podujatí v intraviláne aj extraviláne mesta a tieto bude ešte intenzívnejšie využívať na propagáciu mesta a jeho okolia, a to aj v záujme rozvoja cestovného ruchu.

Mesto bude aktívne participovať na príprave športových podujatí pre deti v školskom a predškolskom veku, v prípade potreby iniciovať školské ligy. Cieľom je pritiahnuť k organizovanému športu čo najviac detí z pezinských škôl a škôlok.

III. Podpora športu pre všetkých a propagácia športu

Zavedieme transparentný rezervačný systém pre mestské športoviská (s výnimkou školských telocviční, spravovaných jednotlivými ZŠ), ktorý pri využití moderných technológií zabezpečí efektívne využívanie kapacít na športovanie pre všetkých a ochráni mestský majetok.

Mestské a školské športoviská prístupné širokej verejnosti podrobíme non-stop monitorovaniu tak, aby sme zabránili vandalizmu a škodám na majetku. Zlepšíme údržbu týchto športovísk.

Pri určovaní prevádzkových časov a prevádzkového poriadku mestských športovísk budeme prihliadať nielen na potreby športujúcej verejnosti, ale zohľadníme aj pripomienky občanov žijúcich v bezprostrednom okolí.

Budeme pokračovať s budovaním napojenia Pezinka cyklochodníkmi na okolité obce – prednostne sa budeme snažiť o vybudovanie plnohodnotných cyklochodníkov do Viničného (s možnosťou budúceho pokračovania do Senca), Vinosadov a do Svätého Jura, s napojením na cyklomagistrálu JuRaVa. Pracovať budeme aj na príprave prepojenia so Slovenským Grobom a výhľadovo aj so Šenkvicami. Pre tieto budeme hľadať podporu BSK, okolitých obcí a aktívne vyhľadávať zdroje externého financovania.

Vybudujeme plnohodnotný skatepark, ktorý doplníme o oddychovú zónu s potenciálom usporiadania menších kultúrnych akcií.

Mesto bude intenzívnejšie propagovať možnosti aktívneho športového vyžitia v Pezinku a najbližšom okolí, nebude pritom zabúdať ani na také kapacity, aké v zimnej i letnej sezóne ponúka napr. Pezinská Baba.

Sieň slávy pezinského športu umiestnime na dôstojnejšie miesto spojené so športom. Proces výberu nových laureátov otvoríme širšej odbornej i laickej verejnosti.

Čo sme už dokázali?

Mesto Pezinok bolo donedávna považované za mesto kultúry a umenia. Svojim občanom v minulosti ponúkalo pestré kultúrne vyžitie. Kultúrny život v Pezinku mal pred rokom 2018 charakter dynamicky sa rozvíjajúcej vinohradníckej metropoly, ktorá dokázala úspešne prepojiť hlboko zakorenené historické tradície s modernou umeleckou scénou, vrátane alternatívnej scény.

Najvýznamnejšími a masovo najnavštevovanejšími v kalendári podujatí boli vinohradnícke a remeselné podujatia, spomedzi ktorých dominovalo tradičné Pezinské vinobranie a Keramické trhy.

Do Pezinka pravidelne zavítali špičkový hudobní interpreti, ale zároveň si naše mesto získalo silné meno aj na poli nezávislej kultúry, a to najmä vďaka úspešným ročníkom amatérskeho filmového festivalu, a pouličnému divadelnému festivalu, festivalu v bývalej Drevone a mnohým ďalším podujatiam. Táto alternatívna tvorivosť prirodzene nadväzovala na historický odkaz legendárnych festivalov Koncert mladosti zo 70. rokov, z čoho čerpala aj vtedajšia pestrá hudobná scéna zahŕňajúca rockové formácie, folklórne súbory či formujúcu sa hip-hopovú generáciu.

Celé toto kultúrne zázemie inštitucionálne zastrešovalo najmä Pezinské kultúrne centrum, no na aktívnom komunitnom živote a formovaní umeleckého vkusu obyvateľov sa výrazne podieľalo aj Malokarpatské múzeum, Malokarpatská knižnica, Schaubmarov mlyn a ďalšie inštitúcie. Boli to však najmä tvoriví a odvážni Pezinčania a Pezinčanky, ktorí boli „hnacím motorom“ kultúrneho života v meste. V meste, ktoré im utváralo podmienky na realizáciu často odvážnych zámerov a plánov.

Podpora kultúry zo strany Mesta Pezinok mala rôzne podoby: počnúc priamej finančnej podpory, poskytnutia priestorov, cez zabezpečenie súčinnosti mestských organizácií či mestskej polície, až po propagáciu podujatí a morálne ocenenie ich organizátorov.

Kde sme dnes

Súčasné vedenie mesta najprv paralyzovalo Pezinské kultúrne centrum ako etablovanú organizáciu, potom, v roku 2023, podporené väčšinou poslancov a poslankýň mestského zastupiteľstva rozhodlo o ukončení jeho činnosti a centralizovalo riadenie kultúrneho života na mestskom úrade, čo je na slovenské pomery zriedkavý model, ktorého nedostatky sa prejavili takmer okamžite. A prejavujú sa dodnes.

V Pezinku naďalej pôsobia jednotlivci a partie, ktoré svojimi aktivitami dokážu prinášať do nášho mesta kvalitnú kultúru, vrátane alternatívnej kultúry. Obvykle sa im to však darí napriek Mestu Pezinok a nie vďaka Mestu Pezinok. Mnohí iní však čakajú na príležitosť, lebo sa nemôžu spoľahnúť na súčinnosť Mesta a na technickú, materiálnu, či finančnú podporu.

Dobré meno Pezinku robia podujatia organizované v zámku, ktorý patrí súkromnému vlastníkovi. Hoci Mesto s ich organizovaním nič nemá, tieto podujatia nemožno vnímať ako konkurenciu, ale naopak, ako doplnenie a oživenie kultúrneho života v našom meste, prevažne o mainstreamovú kultúru.

Kritickým bodom zostáva stagnácia infraštruktúry a úpadok niekdajšej alternatívnej scény. Mestský dom kultúry je dlhodobo vnímaný ako zastaraný, technologicky nevyhovujúci a architektonicky zanedbaný. Ďalšie investície potrebuje aj Amfiteáter, ktorý sa už využíva takmer výlučne iba ako letné kino.

Zanikli mnohé ikonické festivaly a mesto doteraz hľadá novú, ucelenú kultúrnu identitu, ktorá by zaistila celoročnú ponuku mimo sezóny vína. Kultúrne leto síce vytvára kvantitatívne pomerne bohatú ponuku, dáva priestor najmä domácim súborom, avšak chýba mu ucelená dramaturgia a dôraz ako na pestrosť žánrov. Takisto v ňom, až na výnimky, chýbajú vystúpenia natoľko atraktívne, aby prilákali do nášho mesta aj návštevníkov zo širšieho okolia.

Pezinok navyše čelí obrovskej konkurencii blízkej Bratislavy, kvôli čomu mladá a náročnejšia generácia divákov za kultúrou z mesta pravidelne odchádza. Naproti tomu, v minulosti dokázal Pezinok prilákať na kvalitnú kultúru aj divákov a návštevníkov (nielen) z hlavného mesta.

Mestské médiá sú dnes plne pod kontrolou vedenia mesta. Televízia Pezinok ukončila svoju činnosť ako lokálna televízia, ktorá spadala pod pôsobnosť Rady pre vysielanie, a musela dodržiavať prísne štandardy a celá jej činnosť sa presunula len do online priestoru. Naďalej zostáva personálne poddimenzovaná. Časopis Pezinčan, na rozdiel od situácie pred rokom 2018, nedáva takmer žiadny priestor konštruktívnej kritike vedenia mesta. V roku 2024 sme dokonca zaznamenali pokusy cenzurovať rozhovor s poslancom BSK!

O tradíciách súčasné vedenie mesta najmä veľa rozpráva, avšak spravilo len minimum preto, aby reálne podporilo tie inštitúcie a jednotlivcov, ktorí sú v našom meste nositeľmi týchto tradícií.

I. Kultúra

Obnovíme Kultúrne centrum ako inštitúciu, ktorá bude mať v gescii oživenie, podporu a rozvoj kultúrneho života v Pezinku.

Ako spoľahlivý a ochotný partner poskytneme súčinnosť organizátorom kultúrnych podujatí, hudobných festivalov a vinárskych akcií, ktoré sa v Pezinku už konajú.

Ponúkneme spoluprácu každému, kto osloví mesto so zmysluplnou iniciatívou organizovať v našom meste nové podujatia, ktoré doplnia program a rozšíria ponuku kultúrnych podujatí v našom meste.

Priestory a kapacity kultúrneho centra otvoríme pre novú generáciu kreatívnych ľudí, pre vznikajúce aj existujúce hudobné skupiny a súbory, poskytneme priestory tzv. alternatívnej kultúre.

Dokončíme rekonštrukciu domu na Holubyho 22, zrenovované priestory poskytneme pre spolkovú činnosť spolkov etablovaných v meste.

Dokončíme rekonštrukciu rodného domu Jána Kupeckého na Kupeckého ulici a poskytneme tak ďalší priestor na prezentáciu výtvarného umenia.

Do verejného priestoru skúsime „vrátiť“ výtvarné diela, na verejných priestranstvách poskytneme priestor na realizáciu najmä mladým a začínajúcim umelcom a umelkyniam.

Pravidelne usporiadame kultúrne akcie na sídliskách (napr. Deň sídliska Sever, Deň sídliska Muškát, Deň sídliska Juh, Deň sídliska Starý dvor a pod.) s cieľom dostať kultúru a umenie bližšie k ľuďom, oživiť verejné priestranstvá komunitnými podujatiami a prehlbovať spolupatričnosť Pezinčanov a Pezinčaniek.

Vinobranie „vyladíme“ tak, aby predstavovalo čo najmenšiu záťaž pre domácich a zároveň bolo ešte atraktívnejšie pre návštevníkov. Väčší dôraz budeme klásť na prezentáciu domácich vinárov a vinohradníkov a tiež na prezentáciu ľudových remesiel z Pezinka a okolia.

Naďalej budeme pokračovať v podpore kultúrnych podujatí s významným regionálnym či medzinárodným presahom, akým sú napríklad Keramické trhy. Postaráme sa, aby mesto bolo spoľahlivým partnerom pre etablované kultúrne akcie a hudobné festivaly, ktoré sú nerozlučne spojené s našim mestom.

Doplníme do kalendára podujatí nové podujatia tak, aby sme zatraktívnili ponuku pre všetky vekové kategórie a zároveň, aby sme do nášho mesta prilákali hostí zo širokého okolia.

Ceny vstupného nastavíme tak, aby kultúrne podujatia boli dostupné čo najširšej verejnosti. V spolupráci s BSK, ako zriaďovateľom Malokapatského múzea, zavedieme jednotný lístok do Mestského aj Malokarpatského múzea.

Ceny prenájmov priestorov a techniky prispôsobíme tak, aby neboli prekážkou pre miestne organizácie, spolky, školy, ale aj tvorivých jednotlivcov pri realizácii zámerov, ako čo najväčšmi rozšíriť a skvalitniť ponuku kultúrnych podujatí v našom meste.

Keďže kultúra nás všetkých zušľachťuje, väčšiu pozornosť budeme venovať detským predstaveniam a tzv. výchovným koncertom.

Zachováme a ešte prehĺbime spoluprácu medzi kultúrnym centrom, základnou umeleckou školou, centrom voľného času, základnými a strednými školami.

Dramaturgiu Kultúrneho leta upravíme tak, aby v letných mesiacoch žilo centrum nášho mesta kultúrou nielen cez víkendy ale aj vo vybrané dni počas týždňa a zároveň pridáme vystúpenia schopné prilákať aj hostí z okolitých miest a obcí.

Podporíme organizovanie kultúrnych podujatí v tzv. brownfieldoch, teda bývalých industriálnych objektoch.

II. Mestské médiá a marketing

Mestské médiá vyčleníme z pôsobnosti mestského úradu, odpolitizujeme a profesionalizujeme ich riadenie tak, aby plnili funkcie komunitných médií a nie propagandy vedenie mesta.

Mestským médiám garantujeme vyššiu mieru nezávislosť, pre pracovníkov týchto médií vypracujeme etický kódex, aj preto, aby boli chránení pred prípadnými politickými a iným vplyvmi. Zabezpečíme pristúpenie k Etickému kódexu novinára a samoregulačnému mechanizmu Tlačovo-digitálnej rady SR.

Aplikujeme modernejšie prístupy k informovaniu o aktualitách v meste. Zachováme časopis Pezinčan. Zároveň budeme užšie spolupracovať s nezávislými lokálnymi a regionálnymi médiami.

V spolupráci s inými subjektami alebo vlastnými silami v čo najkratšom čase zavedieme vysielanie podcastov, pripravovaných na báze redakčnej nezávislosti a nestranne informujúcich o podstatných otázkach života v našom meste a okolí.

Vybudujeme značku Pezinok ako moderný, atraktívny „brand“, s originálnou a kvalitnou vizuálnou identitou, ktorý bude propagovať Pezinok ako hrdé mesto s bohatými tradíciami, rozmanito prírodou, kvalitným vínom a ďalšími produktmi, v ktorom žijú pracovití a pohostinní ľudia.

Propagáciu mesta a mestských podujatí zameriame primárne na obyvateľov hlavného mesta, návštevníkov okolitých turistických centier a atraktivít (Senec, Červený kameň a pod.), podnikneme kroky k dosahovaniu synergie s výraznými atraktivitami v našom meste (zámok, jazdecký areál, hokejová aréna, areál na Pezinskej Babe) s cieľom prilákať do Pezinka viac návštevníkov a poskytnúť im kvalitnejšie služby.

Zjednodušíme systém online nahlasovania podnetov od občanov, súvisiacich so stavom a údržbou infraštruktúry, verejnej zelene, verejného majetku a pod., tak, aby sa tieto podnety nielen promptne riešili, ale aby občania zároveň dostávali aj komplexné informácie o postupe zodpovedných osôb.

Pri tvorbe projektov a strategických dokumentov vytvoríme platformu na participáciu odbornej aj laickej verejnosti, a to už v procese predprípravy a prípravy projektov. Zároveň budeme k týmto otázkam zvolávať verejné zhromaždenia.

III. Tradície a kultúrne dedičstvo

Dovŕšime rekonštrukciu historicky hodnotného renesančného domu na Holubyho 22, ktorý poskytne nové kvalitné priestory pre spolkovú činnosť, spoločenský a kultúrny život.

Podnikneme postupné kroky k revitalizácii kúrie v Grinave, ktorá je majetkom mesta, no o jej záchranu a revitalizáciu dnes bojujú takmer výlučne dobrovoľníci.

Cielenými zásahmi zvýrazníme charakter Vinobrania ako osláv vinohradníctva a vinárstva, výraznejšie sa budeme podieľať aj na príprave a propagácii ďalších podujatí súvisiacich s tradíciami vinohradníctva a vinárstva.

Združeniu v minulosti organizujúcemu prestížne podujatie Vínne trhy poskytneme plnú súčinnosť pri obnove tohto tradičného vinárskeho podujatia. V prípade, že k obnoveniu nepríde, zvážime možnosti konštituovania nového podujatia porovnateľných kvalít a významu.

Malokarpatskému múzeu poskytneme ešte intenzívnejšiu podporu a bezplatnú spoluprácu pri organizovaní Keramických trhov, odkazujúcich na tradície keramikárstva a ďalších remesiel.

Baníckemu spolku, okrem obvyklej podpory činnosti, utvoríme podmienky na to, aby mohol zvážiť, či opäť zorganizuje celoslovenské stretnutie baníkov, ktoré sa v našom meste konalo v roku 2008, a ak sa tak rozhodne, mesto mu poskytne plnú súčinnosť.

Dosiaľ nevyužitý potenciál vidíme v prezentácií historických aj súčasných úspechov športových organizácií a osobností pochádzajúcich alebo aktívnych v našom meste. Do kalendára podujatí preto pridáme také, ktorými si budeme pripomínať práve ich odkaz.

Pezinok je aj mestom, v ktorom v minulosti sídlila vojenská posádka, sídli v ňom policajná škola a sú v ňom aktívne organizácie združujúce bývalých príslušníkov bezpečnostných zborov. Mesto im poskytne súčinnosť pri prezentovaní ich činnosti.

Podporíme výskumnú a publikačnú činnosť zameranú na skúmanie lokálnej a regionálnej histórie, zvykov a tradícií.

Čo sme už dokázali?

Do roku 2018 prešiel Pezinok obdobím obrovského záujmu o bývanie. Tento rýchly rozvoj so sebou priniesol ambiciózne výzvy v oblasti mobility, ku ktorým mesto pristúpilo s plným nasadením a jasnou víziou. Jej kľúčovým bodom bola (a dodnes zostáva) vybudovanie južného obchvatu, zvaného tiež obchvat Malokarpatska, a tiež posilnenie kapacít verejnej dopravy, poskytujúcej najmä komfortné spojenie s hlavným mestom.

Pezinok sa do roku 2018 vyznačoval zlepšujúcou sa dostupnosťou verejnej dopravy do hlavného mesta. Hlavným úspechom bolo maximálne využitie potenciálu železničnej dopravy. Vďaka integrovanej doprave a modernizácii vlakových spojov sa nám podarilo motivovať Pezinčanov, aby presadli z áut do ekologickejšej koľajovej dopravy. Železničná stanica sa stala skutočným prestupným uzlom, a to zvlášť po dobudovaní P+R parkoviska, pre ktoré mesto pripravilo pozemky.

Rastúci počet automobilov v uliciach bol veľkou rozvojovou výzvou. Mesto na ňu nereagovalo pasívne, ale začalo pripravovať a implementovať prvé koncepčné kroky pre regulované parkovanie, avšak regulácia sa zameriavala iba na centrum mesta. Každé nové vybudované parkovacie miesto na sídliskách bolo výsledkom efektívneho dialógu s občanmi a snahy o zachovanie zelene.

Do roku 2018 sme položili pevné základy pre rozvoj cyklotrás. Prepojenie mesta s okolitou vinohradníckou krajinou a tvorba bezpečných koridorov pre cyklistov sa postupne stávali prioritou, mestu sa otvorili dvere k čerpaniu eurofondov na modernú cykloinfraštruktúru, akú si moderné vinohradnícke mesto zaslúži. Budovať sa začal cyklochodník zo železničnej stanice do Limbachu.

Intenzívna doprava na hlavnom ťahu II/502 cez Pezinok bola dlhodobou celoregionálnou výzvou. Vedenie mesta do roku 2018 urobilo obrovský kus mravčej práce za zatvorenými dverami – neúnavne lobovalo na úrovni Bratislavského samosprávneho kraja a ministerstva dopravy za urýchlenie prípravy obchvatu Pezinka a Modry.

Kde je Pezinok dnes?

Súčasná dopravná situácia v Pezinku čelí akútnemu preťaženiu, ktoré denne negatívne ovplyvňuje kvalitu života obyvateľov. Hlavným kritickým bodom zostáva chýbajúci obchvat mesta. Kvôli tomu cez samotné centrum a obytné zóny prúdi masívna tranzitná doprava z celého Malokarpatska. Výsledkom sú každodenné ranné a popoludňajšie kolóny, zvýšená hladina hluku a znečistenie ovzdušia. Súčasné vedenie mesta sľubovalo, že dobehne zaostávanie Pezinka, ktoré vzniklo za štvorročnej éry predošlého primátora I. Hianika, avšak tento cieľ nedokázalo splniť.

Ďalším neuralgickým bodom je parkovanie. Súčasné vedenie mesta presadilo parkovaciu politiku, ktorou rozšírilo reguláciu do ďalších zón, no tento krok so sebou prináša administratívnu záťaž pre občanov a vlnu diskusií o efektivite systému. Nerieši nedostatok parkovacích miest v niektorých lokalitách. Preto nezriedka konštatujeme, že parkovacia politika spôsobila viac nových problémov než vyriešila.

Za pozitívum považujeme zavedenie mestskej autobusovej dopravy (MAD). Problémom je, že systém nie je ani po viac ako troch nastavený optimálne, MAD neobsluhuje ani také dôležité body ako cintorín a poliklinika, že viaceré spoje nenadväzujú na medzimestské autobusy a vlaky. Mesto navyše nedokáže pružnejšie reagovať na pripomienky a oprávnené požiadavky verejnosti.

V ostatnom období, nielen v dôsledku rekonštrukčných prác na železnici, sa výrazne znížil komfort cestovania vlakom do hlavného mesta. Cestujúcej verejnosti spôsobilo komplikácie aj rozhodnutie končiť a začínať autobusové spoje na zastávke Bajkalská, miesto stanice Nivy. To sú rozhodnutia, ktoré nie sú v kompetencii mesta, ale mesto – vedenie mesta – musí aktívne pôsobiť na kompetentných, aby sa takéto rozhodnutia nerobili „o nás bez nás“, aby im predchádzali dôkladné analýzy a aby sa bral do úvahy aj záujem cestujúcej verejnosti.

Naše riešenia

I. Dynamická doprava a rozvoj infraštruktúry

Všetky naše kroky vychádzajú z vedomia, že Pezinok potrebuje tzv. južný obchvat a pre na naplnenie tohto cieľu vyvinieme maximálne „diplomatické“ úsilie najmä smerom k BSK, ale aj ďalším orgánom a inštitúciám, a zároveň budeme vykonávať postupné kroky tak, aby sme pripravili cestu k hladkej realizácii.

Prehodnotíme možnosti budovania tzv. severného obchvatu, ktorý má potenciál čiastočne odľahčiť dopravu.

Vytvoríme postupný plán rekonštrukcií mestských komunikácií. Rovnako budeme postupovať pri tvorbe novej pasportizácie chodníkov tak, aby bolo verejnosti jasné, kedy sa počíta s opravou jednotlivých úsekov. Pri tvorbe tohto dokumentu sa budú brať do úvahy pripomienky širokej verejnosti.

Pri budovaní či rekonštrukciách komunikácií a parkovísk budeme dôsledne dbať na realizáciu vodozádržných opatrení. Tam, kde to bude možné, zvýšime podiel plôch, ktoré umožňujú vsakovanie vody do pôdy.

Pokiaľ ide o údržbu komunikácií vo všeobecnosti, zavedieme ich priebežnú kontrolu, pracovníkom a pracovníčkam MsÚ utvoríme podmienky, aby mohli ich stav pravidelne kontrolovať v teréne. Občanom zjednodušíme nahlasovanie prípadných výtlkov, dier, či iných nedostatkov. Zefektívnime a zrýchlime opravy.

Zmeny v organizácii dopravy budeme vykonávať transparentne, priestor na vyjadrenie dáme aj širokej verejnosti, najmä občanom ulíc a častí mesta, ktorých sa tieto zmeny budú najväčšmi dotýkať.

Skúmať budeme aj kvalitu nových riešení v praxi tak, aby nenastávali situácie, keď čosi, napríklad zmena prednosti v jazde v konkrétnej križovatke dáva zmysel „na papieri“, ale v praxi prináša nebezpečné situácie pre rozhľadové pomery, prítomnosť verejnej zelene a pod.

Pri všetkých nových riešeniach budeme klásť dôraz najmä na bezpečnosť chodcov a cyklistov ako dve „najzraniteľnejšie“ skupiny, ale nechceme a nebudeme ďalej komplikovať život motoristom.

II. Statická doprava a parkovacia politika

Prehodnotíme dopady regulácie a otvoríme diskusiu s občanmi: Súčasný systém parkovania podrobíme dôkladnej analýze na základe reálnych dát z terénu. Zvážime dočasné zníženie sadzieb tam, kde nie sú dobudované riadne kapacity na parkovanie.

Okamžite iniciujeme širokú verejnú diskusiu v mestských častiach a na sídliskách. Nebudeme o zmenách parkovacej politiky rozhodovať od zeleného stola – vypočujeme si všetky vaše pripomienky a systém upravíme tak, aby v prvom rade slúžil Pezinčanom.

Dôsledne nasmerujeme výťažok z parkovania do mestskej infraštruktúry: Budeme prísne kontrolovať princíp, ktorý sa nám podarilo presadiť do VZN č. 12/2024. Každé jedno euro vybraté z parkovného zostane v plnej výške viazané na rozvoj dopravy. Tieto financie investujeme výhradne do opravy ciest, budovania nových bezpečných chodníkov a rozširovania parkovísk.

Presadíme prvých 30 minút parkovania zdarma. Táto možnosť bude dostupná jednoducho prostredníctvom SMS správ, ale aj integráciou do moderných parkovacích aplikácií. Uľahčíme tým vaše krátke nákupy či vyzdvihovanie detí zo škôl.

Zvážime skrátenie doby spoplatnenia v meste do 17:00 hodiny. Týmto ústretovým krokom chceme motivovať obyvateľov Pezinka, aby pri návrate z práce zdarma zaparkovali auto v centre a využili služby tunajších prevádzok.

Zavedieme pravidlo „jednej odpustenej pokuty“ za kalendárny rok. Po vzore moderných samospráv presadíme pre obyvateľov s trvalým pobytom v Pezinku férové pravidlo jedného odpustenia drobného parkovacieho priestupku ročne. Naším cieľom je občanov v prvom rade upozorniť a pomáhať im, nie ich hneď sankcionovať za neúmyselnú chybu.

Vybudujeme nové parkovacie kapacity, predovšetkým na sídliskách. Zameriame sa na projektovanie a realizáciu nových parkovacích plôch priamo na našich sídliskách, kde autá najviac chýbajú, a to s maximálnym ohľadom na zachovanie hodnotnej zelene a kvality verejného priestoru.

Projektovo pripravíme výstavbu záchytného parkovacieho domu v širšom centre mesta. Aktívne preskúmame možnosti financovania z externých zdrojov, európskych fondov a dotácií. Urobíme všetko pre to, aby sme odľahčili historické jadro od statickej dopravy, ale zároveň nespôsobili zbytočné problémy obyvateľom centra a ani majiteľom prevádzok v centre mesta.

III. Mestská autobusová doprava

Prepojíme kľúčové body mesta: Zavedieme nové zastávky tam, kde ich obyvatelia najviac potrebujú. Našou prioritou je okamžité zriadenie zastávky na Moyzesovej ulici a zabezpečenie priamej obsluhy dôležitých mestských uzlov, akými sú poliklinika a cintorín.

Zavedieme večerné spoje pre pracujúcich a študentov: Rozšírime prevádzku MAD vo večerných hodinách. Zabezpečíme večerný spoj (jeden autobus s vodičom), vďaka ktorému napr. posledný autobus z Cajle nebude odchádzať pred 18:30. Umožníme tak študentom, pracujúcim a ľuďom vracajúcim sa z kultúry či športu bezpečný a pohodlný návrat domov aj po pol siedmej večer.

Zosúladíme grafikon s vlakmi a autobusmi. Upravíme cestovné poriadky tak, aby MAD v Pezinku tvorila skutočný nadväzný systém. Spoje budú efektívne nadväzovať na príchody a odchody vlakov a medzimestských autobusov, aby obyvatelia nemuseli strácať čas zbytočným čakaním na stanici či na námestí.

Zastavíme vozenie „vzduchu“ cez dátovú optimalizáciu: Zavedieme pravidelný a transparentný audit vyťaženosti spojov. Zrušíme alebo upravíme spoje, ktoré jazdia prázdne, a ušetrené kapacity okamžite presmerujeme do časových polôh, po ktorých dlhodobo volajú samotní cestujúci.

Rozšírime MAD do nových a odľahlých lokalít: Flexibilne zareagujeme na rozvoj mesta. Otvoríme dialóg s obyvateľmi Kučišdorfskej doliny a majiteľmi využiteľných pozemkov, s cieľom zriadiť ďalšie zastávky ďalej od súčasnej konečnej a naplánujeme zachádzanie liniek aj pre obyvateľov lokality Stupy.

Zavedieme skutočný systém spätnej väzby. Zriadime stálu platformu pre pripomienkovanie grafikonu občanmi. Každý podnet od Pezinčanov bude oficiálne vyhodnotený a zapracovaný do pravidelných úprav cestovného poriadku, aby mesto konečne počúvalo hlas svojich obyvateľov.

Projektovanie nových zastávok a osádzanie súvisiaceho mobiliára bude vychádzať z dátovej analýzy tak, aby sa nestavali predimenzované zastávky ako na Panskom chodníku (smer Pinelova nemocnica) tam, kde ich netreba, ale aby sa zabezpečil vyšší komfort cestujúcej verejnosti tam, kde je to potrebné.

Zlepšíme čistenie a údržbu zastávok MAD, zabezpečíme ich pravidelnú dezinfekciu. V blízkosti námestia ako prestupného bodu zabezpečíme lepšiu dostupnosť verejných toaliet.

IV. Cyklodoprava a cykloinfraštruktúra

Spracujeme novú stratégiu rozvoja cyklodopravy v meste s dvomi prioritami: 1. bezpečný pohyb po meste a spojenie s okolitými obcami pre ľudí dochádzajúcich do zamestnania, škôl, obchodov, úradov, za kultúrou či športom; a 2. rozvoj cyklistiky ako voľnočasovej aktivity a na to naviazané benefity pre lokálnu ekonomiku

Posilníme kapacity projektového tímu a keď získame finančné krytie a začneme stratégiu prenášať do praxe, občanom postupne ponúkneme bezpečné spojenie jednotlivých častí mesta s centrom, ale tiež prepojenie týchto častí navzájom.

Prioritizovať budeme bezpečné napojenie na cyklotrasu JuRaVa. Postupne chceme, v súčinnosti s BSK, okolitými miestami a obcami a orgánmi štátnej správy, začať prepájať s okolitými mestami a obcami, primárne Vinosadmi, Viničným, Slovenským Grobom, výhľadovo Sencom, Modrou a Šenkvicami a na to podnikneme postupné kroky.

V tých jednosmerných uliciach nášho mesta, kde je to bezpečné a technicky možné, zvážime umožnenie obojsmerného pohybu cyklistov.

Zaväzujeme sa doplniť mestský mobiliár zariadeniami na bezpečné odkladanie bicyklov a tieto non-stop monitorovať prostredníctvom kamerového systému.

Výhľadovo budeme hľadať spôsoby, ako vybudovať moderný a bezpečný parkovací dom pre bicykle, ktorý poznáme napríklad z Trnavy.

V organizačnej štruktúre mestského úradu, poveríme pracovníka alebo pracovníčku koordináciou agendy cyklodopravy, s jasne vymedzenými kompetenciami a zodpovednosťou.

Čo sme už dokázali?

Zriaďovateľom základných škôl, materských škôl a základnej umeleckej školy,sa mesto Pezinok stalo v roku 2002. Štát však spolu s kompetenciami nepreniesol na mestá a obce aj dostatok finančných prostriedkov. Začala sa tak „sága“ hľadania prostriedkov na opravy a rekonštrukcie, na investície do vybavenia škôl, ale aj do podpory pedagogických a nepedagogických pracovníkov.

Navyše, Bratislavský kraj (BSK) bol kvôli vysokému HDP na obyvateľa dlhodobo klasifikovaný ako „viac rozvinutý región“, čo znamenalo, že preň bola drvivá väčšina klasických eurofondových výziev (napr. zatepľovanie, zelené opatrenia) úplne zablokovaná.

Odborné učebne, školské dvory a športoviská pri základných školách boli morálne aj technicky zastarané a pamätali ešte socialistickú éru. Investície do moderných technológií (ako interaktívne tabule či počítačové učebne) sa diali primárne z prostriedkov Mesta a tiež vďaka iniciatíve samotných učiteľov, príspevkov od rodičovských združení (OZ) alebo z 2 % z dane.

Mesto však pred rokom 2018 dokázalo zmazať veľkú časť investičného dlhu v tejto oblasti. A dokázalo oveľa viac, napríklad aj ponúknuť niektorým učiteľom, ako nedostatkovej profesii, aj tzv. stabilizačné byty.

Pezinské školy a škôlky patrili medzi top priority, čo sa odrážalo aj v rozpočte Mesta Pezinok. Napriek tomu v niektorých ročníkoch nastali situácie, keď mesto „dobehli“ demografické trendy a muselo reagovať čo najpružnejšie na výkyvy. Podarilo sa však položiť základy systémového plánovania kapacít, z ktorého Pezinok ťaží aj dnes.

Kde je Pezinok dnes?

Súčasnosť možno hodnotiť ako obdobie štrukturálnej transformácie, kedy mesto, aj vďaka investíciám spred roka 2018 nemá už taký značný investičný dlh na infraštruktúre, no zároveň čelí demografickým výkyvom a administratívnemu tlaku. Samospráva sa snaží prejsť k systémovej modernizácii, napríklad k zlučovaniu materských škôl, do jednej veľkej, spojenej. Deje sa to však kostrbato, čo vyvoláva znepokojenie značnej časti verejnosti.

Oceňujeme investície do škôl na Kupeckého ulici, aj keď jej rozširovanie pôvodne prichystal už primátor O. Solga pred rokom 2018, a tiež v školskej budovy v Grinave, na Oreší. Čo vnímame s nevôľou je vynútený odchod súkromnej školy Narnia z nášho mesta.

Naše riešenia

I. Školská infraštruktúra

Zachováme súčasnú sieť škôl a škôlok v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta.

Budeme ďalej investovať do vybavenia škôl. Postupovať budeme transparentne na základe dôkladného posúdenia momentálneho stavu a miery urgentnosti.

Posilníme financovanie Centra voľného času (CVČ) a Základnej umeleckej školy (ZUŠ) v Pezinku.

CVČ zachováme v súčasných priestoroch v Zámockom parku a tieto zrekonštruujeme.

Na školské budovy začneme prednostne osádzať fotovoltiku s cieľom úspory výdavkov za energie.

Zabezpečíme, aby budovy škôl a škôlok postupne prechádzali tzv. zelenou transformáciou.

Dobudujeme cyklotrasy, chodníky a bezpečné priechody pre chodcov pri všetkých základných a materských školách.

II. Podpora vzdelávania

Vyčleníme mestské financie na školských psychológov, špeciálnych pedagógov a asistentov nad rámec toho, čo hradí štát.

V takej miere, akej je to možné z pozície mesta, odbremeníme učiteľov od zbytočnej administratívy a vrátime im čas na to najdôležitejšie – na prácu s deťmi.

Poskytneme učiteľom maximálnu podporu a nástroje v boji proti kyberšikane, nástrahám na sociálnych sieťach a pri ochrane duševného zdravia detí.

Zintenzívnime prevenciu pred vyhorením pedagogických pracovníkov.

Rozšírime ponuku technických predmetov a krúžkov (napr. programovanie).

III. Zapojenie mládeže

Vyčleníme pevnú sumu z rozpočtu mesta (na začiatok 20 000 eur) špeciálne pre nápady mladej generácie (do 25 rokov) tak, aby mohla reálne navrhovať a presadiť organizovanie podujatí, vylepšovanie školských areálov, športovísk, oddychových zón a pod.

Z Mestského mládežníckeho parlamentu spravíme rešpektovaného partnera primátora mesta, vedenia mesta aj mestského zastupiteľstva, posilníme jeho kompetencie a zabezpečíme pravidelné stretnutia s primátorom.

Posilníme postavenie študentských parlamentov na jednotlivých školách i v celomestskom meradle z formálnych „krúžkov“ na reálnych partnerov vedenia škôl a vedenia mesta, vyčleníme im finančné prostriedky (na začiatok 1000 eur na každej škole), o ktorých budú môcť rozhodovať.

Zapojíme žiakov a žiačky do zelených projektov, ekologizácie škôl a komunitného dobrovoľníctva tak, aby na „vlastnej koži“ zistili, že angažovanie sa do týchto procesov prináša pozitívne výsledky.

Mladým umelcom a umelkyniam sprístupníme mestské priestory (najmä v kultúrnom centre), aby mali kde tvoriť, skúšať a pod.

Aktívnym mladým ľuďom otvoríme možnosti pracovať v odborných komisiách mestského zastupiteľstva.

Čo sme už dokázali?

Pred rokom 2018 bola bezpečnostná situácia v Pezinku vnímaná ako stabilná a predvídateľná, pričom mesto ťažilo z pokojnejšej malomestskej atmosféry. Narastajúci tlak bratislavskej aglomerácie a s ním spojené moderné socio-ekonomické problémy sa v tom čase neprejavovali v plnej sile.

Medzi hlavné pozitíva tohto obdobia patrili: prehľadná statická doprava, keď bez parkovacej politiky vytvárajúcej tlak na parkovacie miesta na sídliskách a rezidenčných zónach neexistoval taký akútny tlak na blokovanie ciest, takže ulice zostávali bezpečne prejazdné pre záchranné zložky. Ďalším pozitívom bola nižšia intenzita modernej kriminality. Hoci drobná kriminalita existovala vždy, drogová scéna a organizované krádeže (napr. bicyklov pri stanici) nedosahovali dnešnú úroveň. Ďalším pozitívnom bol vyšší personálny stav Mestskej polície, ktorá lepšie zvládala udržiavať poriadok s vtedajšími personálnymi kapacitami. Vďaka menšiemu počtu obyvateľov bola prevencia prirodzenejšia a hliadky mali lepší osobný prehľad o dianí v jednotlivých štvrtiach.

Mesto Pezinok si pred rokom 2018 dokázalo úspešne udržať status bezpečného, tradičného vinárskeho mestečka, kde verejný priestor slúžil primárne obyvateľom a komunitnému životu bez vážnejších bezpečnostných incidentov.

Kde je Pezinok dnes?

Pezinok čelí bezpečnostným výzvam, ktoré vyplývajú z jeho rastu a polohy v blízkosti Bratislavy. Hoci miera násilnej kriminality zostáva nízka, mesto má tri hlavné problémové oblasti.

Prvou je drogová scéna a majetková kriminalita. Blízkosť hlavného mesta robí z Pezinka tranzitný uzol pre distribúciu drog, čo potvrdzujú opakované (medializované) zásahy polície. Na to nadväzuje drobná kriminalita, najmä organizované krádeže bicyklov, vykrádanie pivníc, krádeže v obchodov a pod. Ďalšou problémovou oblasťou je vandalizmus a bezpečnosť infraštruktúry. Problémom je správanie skupín mladistvých, ktorí často nemajú kam ísť, kde zmysluplne tráviť čas a zabávať sa a preto podaktorí začnú inklinovať k protispoločenským prejavom, ako sú šarvátky, vandalizmus, poškodzovanie a ničenie súkromného i verejného majetku. Treťou oblasťou je dopravný kolaps a statická doprava: Po legislatívnom zákaze parkovania na chodníkoch chýbajú mestu parkovacie kapacity. Autá na sídliskách často blokujú prejazdové profily pre hasičskú a záchrannú techniku, čo pre mestskú políciu znamená, že sa musí častejšie uchyľovať k represii. Za slabé miesto riešenia situácie považujeme personálnu poddimenzovanosť mestskej polície a obmedzené kapacity na nepretržitý fyzický výkon služby v teréne. Súčasný kamerový systém pomáha najmä pri objasňovaní priestupkov spätne, no chýba mu inteligentná analytika pre včasnú prevenciu incidentov a monitorovanie okrajových častí či vinohradov.

Vysoko pozitívne hodnotíme preventívnu činnosť, najmä na školách, a tiež osobné nasadenie a snahu väčšiny pracovníkom a pracovníčok mestskej polície.

Naše riešenia

Stabilizujeme personálny stav Mestskej polície (MsP), zabezpečíme kvalitné materiálne podmienky, vrátane výstroje, preplácanie nadčasov či férové odmeňovanie pracovníkov bude samozrejmosťou.

Našou ambíciou bude posilniť personálny stav tak, aby sa najmä zintenzívnila hliadková činnosť a aby sme opäť mohli vysielať do ulíc pešie hliadky.

Zvýšime prítomnosť hliadok MsP predovšetkým na sídliskách v kritických lokalitách, ako je napr. parčík na Svätoplukovej ul., „brownfield“ v areáli bývalých kasární na Suvorovovej a iné.

Rozširovanie kamerového systému budeme vykonávať na základe dát, avšak po konzultáciách s verejnosťou. Na miesta častého výskytu ilegálnych skládok budeme navyše inštalovať fotopasce.

Zabezpečíme inštalovanie kamier na vstupy do mesta (a výstupy z mesta) ako efektívneho nástroja na odhaľovanie páchateľov trestnej činnosti.

Na rozširovanie kamerového systému naviažeme aj posilnenie pracoviska MsP, aby výstupy z desiatok kamier v reálnom čase nesledoval len jeden pracovník, ktorý má zároveň nezriedka ďalšie úlohy. Pomôžeme si pritom nástrojmi umelej inteligencie.

Opäť zavedieme princíp, keď každá lokalita mesta bude mať „svojho“ mestského policajta, s ktorým budú môcť občania priamo preberať aktuálne otázky bezpečnosti a verejného poriadku a navrhovať riešenia.

V maximálnej možnej miere odbremeníme kvalifikovaných pracovníkov MsP od výkonu parkovacej služby, teda kontroly dodržiavania tzv. parkovacej politiky.

Skvalitníme výkon služby podporou pracovníkov MsP, kontinuálnym výcvikom a vzdelávaním.

Budeme preferovať prevenciu pred represiou do takej miery, v akej je to možné, preto podporíme preventívne aktivity zamerané na rôzne vekové skupiny, primárne však na mládež a seniorov.

Zintenzívnime spoluprácu, výmenu informácií a poznatkov s PZ SR, ktorá už dnes dosahuje dobrú úroveň.

Zlepšíme informovanosť verejnosti tak, aby MsP nevnímala iba ako „vyberačov pokút“ ale ako službu, ktorá slúži širokej verejnosti a chráni verejný poriadok v meste.

Najmä pri preventívnych akciách prehĺbime spoluprácu s dobrovoľnými hasičmi, Slovenským červeným krížom, dobrovoľnou Civilnou ochranou, bude iniciovať aj spoločné kurzy a cvičenia.

Budeme pokračovať v projekte MOaPS – Miestnej občianskej a preventívnej služby v lokalite Glejovka.

Čo sme už dokázali?

Hospodárenie mesta Pezinok pod vedením primátora Olivera Solgu pred rokom 2018 sa vyznačovalo mimoriadnou finančnou disciplínou, vďaka ktorej si mesto vybudovalo povesť jedného z najlepšie riadených samosprávnych celkov na Slovensku. Pezinok sa pravidelne umiestňoval na popredných priečkach nezávislých hodnotení inštitútu INEKO, kde dlhodobo dosahoval najvyšší status výborného finančného zdravia.

Hlavným pilierom tohto úspechu bola prísna kontrola dlhu, ktorý vedenie mesta udržiavalo na minimálnej úrovni hlboko pod zákonom stanovenými limitmi, čím zbytočne nezaťažovalo budúcich obyvateľov.

Vďaka zodpovednému plánovaniu mesto každoročne končilo s výraznými rozpočtovými prebytkami, ktoré presúvalo do rezervného fondu, a vytvorilo si tak silný finančný vankúš. Tento bezpečne nahromadený kapitál, v kombinácii s úspešným čerpaním externých dotácií, umožnil mestu bez dlhových pascí zrealizovať strategické investičné akcie, ako bola rozsiahla revitalizácia historického Zámockého parku, kompletná obnova Domu kultúry či masívne rekonštrukcie školských budov a rozširovanie kapacít materských škôl. Pezinok ako mesto v Bratislavskom kraji nemal pred rokom 2020 zďaleka také možnosti čerpať prostriedky z externých zdrojov, aké má dnes.

Kde je Pezinok dnes

Primátor Igor Hianik v rokoch 2018 až 2022 ako vyštudovaný urbanista priniesol do mesta vizionárske a urbanistické projekty, avšak čelil intenzívnej internej aj verejnej kritike za slabú komunikáciu a neefektívne riadenie mestského úradu. Úrad pod jeho vedením nedokázal projekty premieňať na realitu a mesto stratilo dynamiku rozvoja.

Po roku 2022 sa aj vďaka mestskému zastupiteľstvu darí mestu udržiavať finančnú stabilitu, zhoršuje sa však podnikateľské prostredie v meste, aj v dôsledku bezprecedentného, slabo vyargumentovaného zvyšovania miestnych daní a poplatkov, ale tiež čiastočne aj v dôsledku neuvážených opatrení súvisiacich s parkovacou politikou.

Rozpočtované kapitálové výdavky na opravu ciest, chodníkov a infraštruktúry sa reálne čerpajú príliš pomaly, a pozitívne tabuľkové výsledky sa nie vždy pretavujú do viditeľných zmien v uliciach. Vedenie mesta až príliš často používa argument, že na to či ono „nie sú peniaze.“ Tento argument vo svetle tzv. tvrdých dát neobstojí a poukazuje skôr na nezvládnutý manažment a mikromanažment zo strany vedenia mesta.

Naša vízia: Zodpovedné hospodárenie a investície

Základom má byť jednoduchý princíp: mesto najskôr určí, čo potrebuje, a až potom hľadá najvýhodnejší spôsob, ako to zaplatiť.

Externé zdroje sú pre mesto mimoriadne užitočné. Nemali by však samy určovať investičné priority. Potreba projektu má vychádzať z jeho významu pre mesto a obyvateľov; grant, vlastné zdroje, rezervný fond alebo úver sú následne nástroje jeho financovania.

Z toho vyplýva niekoľko ekonomických princípov:

Potreba → priorita → projekt → financovanie. Nie opačne. Mesto má mať vlastný zásobník investičných potrieb zoradený podľa významu, pripravenosti a ekonomického či verejného prínosu. Ak sa na prioritný projekt podarí získať grant, je to veľká výhoda. Ak nie, má sa posúdiť realizácia z vlastných zdrojov alebo úveru.

Každá väčšia investícia musí prejsť ekonomickým testom. Nestačí vedieť, koľko stojí výstavba. Potrebujeme poznať celý životný cyklus: vstupnú investíciu, životnosť, budúcu údržbu, energie, personálne náklady, prípadné príjmy a úspory. Lacná výstavba môže znamenať drahú prevádzku a drahšia investícia môže naopak dlhodobo šetriť.

Rozlišujme tri ekonomické typy investícií. Prvým sú projekty schopné vytvárať vlastné príjmy – napríklad športová infraštruktúra alebo parkovanie. Druhým sú investície, ktoré dokážu výrazne znížiť prevádzkové náklady mesta – typickým kandidátom je modernizácia verejného osvetlenia alebo energetická obnova budov. Tretím sú projekty, ktorých hlavnou návratnosťou nie sú peniaze, ale kvalitnejšia verejná služba – cesty, zberný dvor či verejný priestor. Niektoré projekty prirodzene patria do viacerých skupín.

Úver nie je automaticky problém a grant nie je automaticky výhra. Rozhoduje účel a ekonomika projektu. Pri dlhodobej infraštruktúre môže byť primeraný úver legitímnym spôsobom rozloženia investície medzi roky. Naopak ani vysoká dotácia sama osebe nerobí z nepotrebného alebo prevádzkovo drahého projektu dobrú investíciu.

Pripravené projekty nemajú zostať v zásuvke bez jasného dôvodu. Ak mesto zaplatilo štúdiu, projektovú dokumentáciu, povoľovanie a rozpočet, má byť zrozumiteľné, čo ešte bráni realizácii, koľko to bude stáť a kedy sa má projekt uskutočniť. Príprava projektu má viesť k rozhodnutiu: realizovať, zmeniť alebo zastaviť.

Rezervný fond má byť nástroj, nie bežná peňaženka. Má umožňovať financovať investície a nepredvídané udalosti, ale mesto si zároveň potrebuje zachovať primeranú finančnú rezervu. Pri každom väčšom čerpaní preto treba vidieť nielen sumu investície, ale aj stav rezervného fondu po jej uskutočnení.

Vlastné príjmy majú mať viditeľný výsledok. Tam, kde mesto vytvára konkrétny príjmový systém, má byť zrozumiteľné, na čo peniaze používa. Parkovacia politika je dobrým príkladom: príjmy systému možno prepájať s obnovou a budovaním parkovacej a súvisiacej dopravnej infraštruktúry.

Dane a poplatky nie sú prvou odpoveďou na finančný problém. Pred ďalším zaťažením obyvateľov má mesto preveriť prevádzkové úspory, lepšie využitie majetku, vlastné príjmy, návratnosť investícií, externé zdroje a efektívnosť existujúcich výdavkov.

Z toho vzniká veľmi jednoduchý test každej väčšej investície:

Potrebujeme to? → Čo to bude celé stáť? → Čo nám to prinesie alebo ušetrí? → Máme projekt pripravený? → Ako ho najvýhodnejšie zaplatíme? → Dokážeme ho realizovať aj bez grantu? → Ak nie, prečo?

To je podľa mňa dobrý základ programovej kapitoly, pretože sa podľa neho potom dajú posudzovať konkrétne projekty bez ohľadu na to, kto ich navrhol.

Naše riešenia

I. MANAŽMENT MESTA

Podporíme zamestnancov a zamestnankyne mesta, utvoríme im žičlivé pracovné prostredie bez intríg a politikárčenia. Nikoho neprepustíme zo zamestnania z politických dôvodov. Naopak, budeme si ctiť odbornosť, skúsenosti a pracovné nasadenie pracovníkov bez ohľadu na politické „tričko“. Zamestnancom a zamestnankyniam poskytneme všestrannú podporu v prípade, že sa ocitnú v zložitých životných situáciách, budeme predchádzať riziku ich vyhorenia.

Budeme podporovať aktívne využívanie mestskej aplikácie, spustíme interaktívnu mapu investícií, kde občan v prípade záujmu online uvidí, v akom štádiu je oprava jeho ulice, kedy sa plánuje kosenie alebo kam presne odchádzajú dane Pezinčanov a prepojíme ju s platformou na nahlasovanie podnetov.

Skvalitníme systém pre nahlasovanie podnetov. Každému podnetu bude pridelená lehota na vyriešenie a ak sa termín nedodrží, systém ho automaticky posunie vedeniu úradu. Cieľom je, aby občania aktívne nahlasovali podnety a videli, že sa riešia bez zbytočného odkladu.

Budeme pokračovať v digitalizácii klientskeho centra a služieb občanom tak, aby sa čo najviac záležitostí dalo vybaviť bez osobnej návštevy budovy mestského úradu alebo mestských organizácií.

Zavedieme pravidlo, že všetky kľúčové pozície na mestskom úrade a v mestských podnikoch sa budú obsadzovať výhradne cez otvorené a odborné výberové konania. V prípade výberových konaní na riadiacich pracovníkov budú tieto výberové konania vysielané online.

Budeme organizovať pravidelné kvartálne stretnutia primátora a vedenia mesta s obyvateľmi v jednotlivých mestských častiach, za účasti poslancov za daný obvod, kde budeme priamo odpovedať na otázky občanov a počúvať spätnú väzbu. Významné otázky života mesta prerokujeme na verejných zhromaždeniach, realizovaných v kultúrnom centre.

Primátor bude naďalej dostupný aj na sociálnych sieťach a pravidelne bude na nich reagovať na otázky verejnosti. V úrade sa vrátime k politike otvorených dverí, keď na termín u primátora, zástupcu/zástupcov alebo prednostu úradu, sa nebude treba komplikovane objednávať a čakať celé týždne či mesiace.

Primátor bude o svojej činnosti, dôležitých rokovaniach a stretnutiach informovať online. Zároveň v predstihu zverejní svoj program, vrátane návštev kultúrnych, športových a spoločenských podujatí, aby občania vedeli, kde sa s ním môžu stretnúť a bezprostredne mu tlmočiť svoje postrehy, námety a požiadavky.

II. HOSPODÁRENIE MESTA

Počas celých štyroch rokov nezvýšime občanom dane a počas celých štyroch rokov nezvýšime poplatky za parkovné.

Ak budeme nútení zvyšovať niektoré z poplatkov, tak len na základe tzv. tvrdých dát, po preskúmaní iných možností, transparentne a po verejnej diskusii.

Posilníme projektový tím v záujme získavať čo najviac financií z externých zdrojov. Vedenie mesta poskytne tomuto tímu plnú súčinnosť pri získavaní informácií, kontaktov či presadzovaní žiadostí.

V oblasti prípravy a realizácie projektov nadviažeme na tradičné dobrú spoluprácu s Bratislavským samosprávnym krajom.

Využijeme motivačné nástroje, aby sme primäli čo najviac obyvateľov Pezinka bez trvalého pobytu prihlásiť sa na trvalý pobyt v našom meste tak, aby mesto za nich poberalo tzv. podielové dane a zvýšilo tak svoje príjmy do rozpočtu.

Zavedieme digitálnu Kartu výhod Pezinčana, dostupnú pre všetkých obyvateľov s trvalým pobytom, na ktorú budú môcť čerpať výhody a zľavy nielen v mestských organizáciách ale postupne aj v súkromných prevádzkach, ktoré sa do tohto systému zapoja.

Jednotlivé procesy nastavíme v súlade s našou víziou Zodpovedné hospodárenie a investície (uvedenou vyššie)

Prehodnotíme staršie zmluvy, preskúmame ich podmienky s cieľom individuálne posúdiť každú a pripraviť kvalitné podklady pre budúce rozhodnutia.

Občanom, ktorí dlhodobo a v dobrej viere využívajú pozemky pod chatami a v ich tesnej blízkosti, umožníme za férových podmienok odkúpiť si tieto pozemky do výmery max. 150 m2 a zosúladiť tak právny stav so stavom skutkovým.

Obdobne umožníme za férových podmienok občanom využívať predzáhradky, o ktoré sa dlhodobo riadne starajú, v prípade záujmu, umožníme zosúladenie právneho stavu so stavom skutkovým.

Zvážime vykonanie nezávislého procesného a finančného auditu na mestskom úrade a v mestských organizáciách s cieľom odhaliť duplicity, znížiť prevádzkové náklady a ušetrené peniaze investovať do rozvoja mesta.

III. ROZVOJ MESTA

Do roku 2032 musíme vypracovať a schváliť nový územný plán. Budeme dbať na to, aby bol celý proces transparentný a v maximálnej možnej miere otvorený pre participáciu nielen odbornej ale aj laickej verejnosti.

Našim cieľom bude zachovanie Pezinka ako mesta s jedinečným geniom loci, rešpektujúcim historický kontext vinohradníckej metropoly.

Budeme podporovať udržateľný rozvoj. Nebudeme prijímať také opatrenia, ktoré by akcelerovali prirodzený vývoj smerom k extenzívnemu rozrastaniu sa mesta a skokovému nárastu populácie

Poučíme sa z minulosti a pripravíme taký územný plán, aby prípadnej novej výstavbe predchádzalo budovanie dostatočne dimenzovanej infraštruktúry.

Tam, kde je to opodstatnené a odôvodnené aktuálnymi či prípadnými budúcimi potrebami, začneme s obstarávaním územných plánov jednotlivých zón.

Budeme aktívne komunikovať s majiteľmi tzv. brownfieldov (býv. kasárne, býv. Drevona, býv. vinárske závody a iné) a poskytneme im potrebnú súčinnosť pri revitalizácii týchto veľkých území, pokiaľ sa rozhodnú vrátiť im život, rešpektujúc záujmy mesta a širokej verejnosti.

IV. PODPORA PODNIKANIA

Mesto bude na pravidelnej báze zvolávať otvorené stretnutia s podnikateľmi a živnostníkmi, kde bude vedenie mesta konzultovať pripravované investičné akcie, rozvojové plány či zmeny VZN.

Mesto podporí vznik „stavovskej“ komory pezinských podnikateľov a živnostníkov, ako budúceho strategického partnera pri tvorbe mestských politík.

Mesto v rámci tzv. destinačného marketingu, prepojí propagáciu kultúrnych akcií (Vinobranie, Vianočné trhy, keramické trhy) a významnejších športových podujatí s aktívnou prezentáciou pezinských kaviarní, reštaurácií, vinoték, vinárstiev a remeselníkov.

Mesto zváži možnosti, ako v rozumnej miere zvýhodniť domácich podnikateľov v oblasti vinárstva či gastronómie pri organizovaní významných podujatí (Vinobranie, keramické trhy). Iným ako pezinským podnikateľom umožní prístup na základe reciprocít či partnerských dohôd.

Mesto pripraví podmienky pre transformáciu nevyužitých alebo chátrajúcich mestských budov na zdieľaný pracovný priestor (coworking) pre začínajúcich podnikateľov, digitálnych nomádov a lokálnych tvorcov, a to za symbolické nájomné.

Mesto využije vlastné komunikačné kanály a marketingové možnosti na prezentáciu lokálnych podnikateľov, prevádzok a podujatí s cieľom pomôcť ich prezentácii a zároveň napomôcť budovaniu modernej značky Pezinok.

Mesto v nasledujúcich štyroch rokoch ani podnikateľom nezvýši dane.